Cestovný ruch krváca

(Liptovský Mikuláš, 21. 9. 2020) – Cestovný ruch je pandémiou zdecimovaný. Potrebuje pomoc. Keď pomoc nedostane dostatočne zavčasu, následky môžu byť hrozivé. Cestovný ruch totiž vytvárajú ľudia zamestnaní v službách a prevádzky bez návštevnosti znamenajú problém. Hrozí veľká nezamestnanosť a existenčné problémy pre celé rodiny, najmä v regiónoch, akým je Liptov. Čísla za druhý kvartál sú veľmi zlé. Prepad návštevnosti takmer 80 % hovorí za všetko. Leto situáciu nezachránilo (pozn. oficiálne čísla zatiaľ nie sú dostupné), len dalo šancu na nádych a vieru, že snaha nie je márna. Hromadne sa šíriace fotky o preplnených Tatrách neodzrkadľovali realitu, išlo o momentálnu situáciu v konkrétnej lokalite. Fotky získali viralitu a následne len odradili a zbytočne ešte znižovali návštevnosť. Ďalšie obmedzenia počas mimosezóny, ktorá je vždy pre cestovný ruch ťažká, môžu situáciu ešte zhoršiť.

V bežnom roku by bol september časom, kedy navštevujú slovenské hory najmä Slováci, Česi a Poliaci, ktorí si chcú užiť babie leto na horách, turistiku, cyklistiku aj relax. Zároveň by sa darilo firemnej aj kongresovej turistike. Realita je úplne iná. Kongresová turistika je na kolenách a ľudí, ktorí prídu podporiť domáci cestovný ruch, je obmedzené množstvo. „V porovnaní s rokom 2019 máme pokles v druhom kvartáli 2020 v počte prenocovaní o viac ako 74 % a v návštevnosti takmer 78 %. Keď dáme dokopy oba kvartály roku 2020, tak sme na polovičných číslach z roku 2019. Museli sme hromadne prepúšťať a bojovať o každého klienta. Problém chýbajúcich kongresov vo veľkých hoteloch cítime aj my, lebo sme zabezpečovali ubytovanie a tak vyťažovali aj naše kapacity. Kongresy a školenia z druhého kvartálu sa presúvali na jeseň a teraz sa situácia opakuje, klienti nám rušia pobyty, lebo sa odvolávajú akcie. Je to veľmi neistá doba a môžeme len veriť, že dopad na nás aj našich zamestnancov nebude katastrofálny,“ povedal majiteľ hotela a koliby Strachanovka v Liptovskom Jáne Ján Strachan. Júnové čísla, kedy sa už postupne uvoľňovali opatrenia, predstavovali na Liptove prepad v návštevnosti aj v prenocovaniach zhruba 50 %.

„Čísla zo Štatistického úradu Slovenskej republiky nám len potvrdili smutnú realitu našich dní. Návštevnosť nám medziročne klesla o takmer 80 % a negatívny trend sme na Liptove zaznamenali aj pri prenocovaniach a to takmer 76 %. Už sme si zvykli na to, že sme každoročne lámali naše vlastné rekordy, tento scenár a tento rekord sme však nečakali ani v najhoršom sne a obávame sa, že ešte porastie nezamestnanosť. Vláda by mala zaviesť preplácanie rekreačných poukazov zamestnávateľom a výrazne znížiť DPH na produkty cestovného ruchu tak, ako napríklad v Rakúsku alebo Veľkej Británii,“ upozornil predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Ján Blcháč. Situácia v turizme je alarmujúca. Odvetvie, ktoré zamestnáva na Liptove viac ako 6 000 ľudí v priamych službách a ďalšie tisíce nepriamo, sa otriasa v základoch a ľudia sa boja o svoju prácu. Na Liptove je totiž úplne bežné, keď celé rodiny zamestnáva cestovný ruch. Manžel s manželkou prevádzkujú rodinný penzión zaťažený úverom, pričom zamestnávajú aj ďalších rodinných príslušníkov, ako súrodencov, rodičov atď. Na sezónnosť sú v turizme naučení, ale na to, čo sa deje v pandémii, sa pripraviť nedá a rezervy sa míňajú.

„V lete to na Liptove žilo, ale neznamená to, že sa nám podarilo dohnať straty, ktoré vznikli na jar a ktoré zažívame teraz na jeseň. Niektoré prevádzky ani v lete nedosiahli čísla z minulých rokov a zaknihovali aj tridsaťpercentné prepady. Týkalo sa to najmä prevádzok a atrakcií, kde chodili aj zahraniční návštevníci a tých Slováci nedokázali nahradiť. Zahraniční návštevníci medziročne v druhom kvartáli klesli o viac ako 90 % a pri počte prenocovaní to bol pokles takmer 76 %,“  povedala riaditeľka  Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková. Turizmus Liptova ovplyvňuje aj výpadok podujatí, nielen tých, ktoré sú zamerané na turistov, ale negatívny dopad majú aj chýbajúce kultúrne či športové podujatia v regióne. Jediné liptovské kúpele neboli zatvorené z dôvodu vyhlásenia hlavného hygienika, ale z dôvodu, že sa klienti báli chodiť do kúpeľov. To spôsobilo v Kúpeľoch Lúčky obrovské straty. „Aj naše náklady na dezinfekciu priestorov boli výrazne vyššie. Rúška napríklad doteraz dávame zadarmo každému klientovi, ktorý nastúpi do kúpeľov,“ uzavrel marketingový manažér KÚPEĽOV LÚČKY Peter Mičko.

Cestovný ruch potrebuje pomoc od štátu, zníženie DPH na produkty cestovného ruchu aj konštruktívny prístup zo strany kompetentných, ktorí určujú pravidlá a stanovujú obmedzenia.