Karty sú rozdané, bitka o zákazníka sa začala

Cestovný ruch sa v uplynulých mesiacoch ocitol v dosiaľ nevídanej situácii. Prevádzky museli nútene zatvárať, ich pravidelní návštevníci zostali povinne uväznení doma a škody, ktoré so sebou
priniesli opatrenia proti šíreniu koronavírusu, sa vyšplhali na stovky miliónov eur. Turistike a dovolenkám však, verme, definitívne neodzvonilo a už teraz treba kuť plány na obdobie po pandémii. Nielen o nich sme sa začiatkom novembra zhovárali s Radúzom Dulom, generálnym riaditeľom sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR.

Pandémia koronavírusu nastolila naprieč celým svetom zvláštne časy. Jedným z najviac postihnutých je cestovný ruch. ako sa táto situácia podpísala pod situáciu prevádzok naviazaných na príjmy z turizmu?

Najväčší problém súčasnosti nie je ani tak to, či prevádzky môžu byť otvorené, ale fakt, že zavedením rôznych opatrení sme prišli o 40 % hostí, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia. Zvyšných 60 % tvoria domáci turisti, ktorí síce v letných mesiacoch na niektorých miestach takmer nahradili tento výpadok, avšak len v segmente oddychových dovoleniek. Všetky zvyšné druhy cestovného ruchu vykazujú straty. Chýba nám biznis turizmus a s tým súvisiace konferencie, kongresy, podujatia, „team buildingy“ – teda skupinový cestovný ruch, v rámci ktorého organizátor ostatných niekam pozýva. Týka sa to aj výletných lodí a hotelov, ktoré sa orientujú týmto smerom. Aj keby sa ich v tejto chvíli podarilo otvoriť, do čísiel, na aké sme boli zvyknutí pred pandémiou, by sme sa, podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu, dostali najskôr o dva a pol až štyri roky.

Do konca roka neprežili nástrahy pandémie stovky podnikateľov a o prácu prišli desaťtisíce pracovníkov v cestovnom ruchu. Budú tieto straty citeľné pri oživovaní tohto sektoru nášho hospodárstva?

Samozrejme, strata zamestnania nie je nič príjemné, ale situáciu nevidím čierne. Začali sa nám totiž vracať šikovní ľudia zo zahraničia, ktorým máme šancu dať zaujímavú ponuku. Horšie je
to s úzko špecializovanými pracovníkmi, ako napríklad lekármi v kúpeľnom turizme, ktorí dokážu vyšetrovať pacientov v cudzom jazyku, pričom najviac sa spomína nemčina. Na Slovensku ich zostali desiatky a ostatní odišli do zahraničia. Ak si ich teraz neudržíme, príjmy z kúpeľnej starostlivosti sa ešte viac scvrknú. Aktuálne nemáme štatistické informácie o podnikateľoch, ktorí svoju činnosť skončili.

Po dlhoročných skúsenostiach v manažmente rôznych hotelov sám určite najlepšie viete, že turizmus stojí a padá na ľuďoch. Mnohé prevádzky museli z existenčných dôvodov prepustiť aj kvalitný personál. Vyhliadky do budúcnosti sú však hmlisté. Neobávate sa preto ďalšieho odlivu pracovnej sily do zahraničia?

V prípade lokálnej krízy by tieto obavy boli na mieste. Tá súčasná však nabrala oveľa širší rozmer a s podobnými či dokonca väčšími problémami zápasia aj v ďalších európskych štátoch. Tlak na pracovné miesta v oblasti cestovného ruchu je však aj v zahraničí rozložený rovnomerne. Istá časť našich zamestnancov si tam zrejme bude vedieť nájsť prácu aj po odznení krízy. Oveľa väčšou hrozbou je však strata takých ľudí ako recepční, chyžné, administratívni pracovníci, ale aj kuchári a čašníci, ktorí budú nútení siahnuť doma po alternatívnom zamestnaní. A táto strata už môže byť citeľná.

Ako vidíte budúcnosť cestovného ruchu v pokoronovom stave? Bude hrať prím hlad po oddychu, dobrodružstve a poznávaní, alebo ešte nejaký čas prevážia obavy?

Je to kľúčová otázka pre naštartovanie cestovného ruchu. Výpadky turistov sa počas leta pohybovali v Európe na úrovni 50 %, v Ázii je to dokonca ešte o 20 % viac. V praxi to znamená, že jednou koronou sme stratili polovicu návštevnosti a treba povedať, že v zime sa tieto čísla môžu ešte zvýšiť. Verím však, že ľudia budú hladní po cestovaní. Či sa zmenia ich návyky, v značnej miere závisí od toho, koľko peňazí im na dovolenku a cestovanie zostane a ako sa na ich „bohatstve“ odrazí táto kríza. V hierarchii ľudských potrieb je dovolenka na vyšších poschodiach a ľudia si ju doprajú, ak im zostanú peniaze z iných vecí. Uvidíme teda, koľko budú schopní a ochotní investovať do tejto záľuby po zaplatení účtov za bývanie, stravovanie a vykrytí ďalších nákladov.

Okolité krajiny začali so sanovaním strát a odškodňovaním turistických zariadení oveľa skôr, ako u nás. Môže sa tento fakt prejaviť na návštevnosti a službách na slovensku v nasledujúcich sezónach?

Naša pomoc pre cestovný ruch prichádza tempom, ktoré dokážeme zvládnuť. Ak by sme sa porovnávali napríklad s Českou republikou, tam odškodnili ubytovacie zariadenia len za čas núteného zatvorenia prevádzok a s ďalšími kompenzáciami nepočítajú. My sme išli skôr cestou plošného odškodnenia na dlhšiu dobu. Schéma, ktorá je momentálne rozpracovaná, navrhuje za určitých podmienok preplácať fixné náklady až do konca budúceho roka. Možno tie položky nebudú až také vysoké, ale sú rozložené v čase. Každá takáto schéma si vyžaduje notifikáciu Európskej komisie a prijatie príslušného zákona, preto jej uvedenie do praxe trvá dlhšie, ako by si mnohí predstavovali a aj ako by sme my chceli. Verím však, že túto pomoc budeme schopní v najbližších mesiacoch vyplácať.

Letecký priemysel zažíva najhoršie časy v histórii, exotické dovolenky prakticky prestali pre Európanov existovať. Voľbou číslo jeden tak bude pre mnohých dovolenkárov pobyt „niekde poblíž“. Môže Slovensko na tomto fakte získať alebo skôr stratiť?

Konkurencia je obrovská a je iba na nás, ako si s ňou dokážeme poradiť. Drvivá väčšina zahraničných návštevníkov k nám prichádza z okolitých krajín, ktoré sú na tom ponukovo a marketingovo rovnako ako my, prípadne ešte lepšie. Rakúsko, Maďarsko aj Česko majú na propagáciu k dispozícii niekoľkonásobne väčší rozpočet. Ak nebudeme nič robiť, môže sa stať, že tieto krajiny nám zoberú najskôr svojich dovolenkárov a následne aj tých zahraničných. O maďarských a českých lyžiarov na-príklad súperíme s Rakúskom, nemeckých dôchodcov zasa láka do kúpeľov aj Maďarsko, ktorého kúpele majú, v po-rovnaní s našimi, oveľa silnejší marketing. Ak si tieto trhy nebudeme brániť, môžeme na nich skôr stratiť, ako získať. Riešením, v ktoré veríme, je založenie marketingovej propagačnej agentúry na cestovný ruch – Slovakia Travel, ktoré máme pripravené.

Ako presvedčiť najmä cudzincov, že dovolenka na Slovensku je skutočne dobrý nápad?

V súčasnosti máme veľmi málo možností, ako cielene propagovať dovolenku mimo marketingových kampaní v rôznych podobách. V Maďarsku chcú v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny a cestovného ruchu v zahraničí miliardu eur. Zameriavajú sa napríklad na gastronómiu, medicínsky wellness alebo kúpele. Naše finančné možnosti sú podstatne menšie a preto musíme investovať do propagácie štruktúrovane a cielene, napríklad si zobrať na mušku dôchodcov a po-núkať im práve naše kúpele. Hneď po nástupe novej vlády sme začali pracovať na vzniku spomínanej novej národ-nej turistickej marketingovej organizácie Slovakia Travel, ktorá by so svojím rozpočtom mala exitujúce trhy ubrániť a nové postupne získavať. Cieľom bude hostí presvedčiť, že more nie je všetko a aj u nás vedia stráviť čas pri vode napríklad v akvaparku, naučiť sa lyžovať alebo zažiť dobrodružstvo v niektorej z množstva atrakcií. Našou veľkou devízou sú aj kultúrne pamiatky či jaskyne.

Viaceré krajiny pristúpili k cielenej podpore cestovného ruchu, či už rozdávaním takzvaných helikoptérových peňazí, alebo poskytovaním poukážok na služby v turizme. Už teraz je zjavné, že tento sektor zrejme bez pomoci štátu neprežije. aké konkrétne opatrenia by ho mohli pomôcť opäť postaviť na nohy a prilákať hostí späť do hotelov, reštaurácií a ďalších zariadení?

Uvedomujeme si, že v aktuálnej situácii musíme stavať najmä na slovenskej klientele. Rozhodli sme sa ísť dvoma cestami – jednak schémou štátnej pomoci v sume sto miliónov eur, ktorá má pomôcť podnikateľom nahradiť časť fixných nákladov. Zároveň chceme využiť marketingovú kampaň zameranú na oddych v našich strediskách cestovného ruchu. Potrebu dovolenky treba neustále stimulovať a to najmä v čase, keď by sa po uvoľňovaní mali masívnejšie začať predávať zimné a jarné pobyty.

Slovensko v rámci Európskej únie uplatňuje na služby v cestovnom ruchu jednu z najvyšších sadzieb DPH. Môže sa aj tento fakt podpísať pod sťaženú pozíciu hotelierov v porovnaní s našimi susedmi?

Je fakt, že v rámci únie uplatňujú len dve krajiny vyššiu DPH na služby v cestovnom ruchu. Náš rezort predložil návrh na jej zníženie, no ministerstvo financií o tomto kroku nateraz neuvažuje. Tento zámer je však aj súčasťou programového vyhlásenia vlády a ešte stále je dosť času, aby sa nám ho podarilo splniť.

V posledných rokoch „ťahali“ domáci cestovný ruch najmä slovenskí dovolenkári. očakávate, že tento trend sa udrží aj po skončení pandémie a uvoľnení pravidiel, alebo bude aj v súvislosti s nimi voliť nové prístupy?

U domácich dovolenkárov aktuálne rozhodujú dva dôvody – jednak blízkosť destinácie a zároveň aj fakt, že si nemajú z čoho vyberať. Odhovárať ich od zahraničných pobytov preto v súčasnosti nemá význam. Snažíme sa dávať do popredia najmä dovolenku na Slovensku a podprahovo im cez rôzne kampane podsúvame rôzne informácie o službách, o ktorých možno dosiaľ netušili. Podiel domácich turistov je u nás jeden z najvyšších v Európskej únii a zdá sa, že v tomto smere sme si urobili všetky úlohy. Aby sme naplnili existujúce kapacity a mohli sme sa posunúť z miesta, stále potrebujeme aj tých zahraničných. Keď použijem boxerskú terminológiu, už teraz na nás letia rany z okolitých štátov. My sa im potrebujeme najprv uhnúť a následne tiež nejaké uštedriť.

Vysoké tatry, Liptov a Horehronie patria medzi výkladné skrine slovenského cestovného ruchu. Ako sa môže aktuálny výpadok hostí prejaviť na postupnom oživovaní turizmu v týchto regiónoch?

Niečo naznačili už aj výsledky z leta, keď turisticky menej rozvinuté regióny utrpeli viac. Naproti tomu, počet návštevníkov Vysokých Tatier v niektorých individuálnych zariadeniach prekonal počty z roku 2019, čo sa však napríklad neodrazilo na využití lanoviek, kde zaznamenali pokles o 20 %. Vzhľadom na situáciu nie sú tieto výpadky až také veľké. Očakávam, že aj pri postupnom oživovaní cestovného ruchu budú mať komplexné destinácie menšie problémy s návštevnosťou. Väčšina ľudí zrejme pri výbere lyžovačky uprednostní liptovské, tatranské a horehronské strediská pred menej známymi lokalitami, ktoré ponúkajú jeden vlek a chabé možnosti ubytovania. Práve pestrosť a kvalita služieb bude na-ďalej dominovať pri výbere dovolenky a ľudia si možno začnú viac vážiť fakt, že kým oni oddychujú, iní sa starajú o ich maximálny komfort.

Už desať rokov robíte hokejového rozhodcu malým žiakom. Pri ktorých verdiktoch cítite väčšiu zodpovednosť – tých na ľade, alebo pracovných?

V oboch prípadoch totiž môžete výrazne prehovoriť do konečného výsledku… Pri hokeji sa snažíme deti viesť, vychovávať ich a chceme, aby z ľadu odchádzali spokojné. Rozhodovanie na ministerstve má skôr ekonomický charakter a je o to ťažšie, pretože nedokážeme rovnako uspokojiť všetkých. Je nám jasné, že niektorí súčasnú krízu nezvládnu. Za víťazstvo v riadnom hracom čase, ako sa zvykne vravieť pri hokeji, považujem záchranu aspoň 80 % trhu, rovnaké množstvo prevádzkovateľov a tiež zamestnancov v turizme. Z istého uhla pohľadu by mohlo ísť aj o pozitívnu očistu. Verím, že prežijú všetky podnikateľské subjekty s dobre nastaveným biznis plánom a kvalitnými službami sa im podarí získať späť zákazníkov, prípadne presvedčiť aj nových.

Aby sme nehovorili len o škodách, ktoré priniesla pandémia, dá sa na nej nájsť aj niečo pozitívne a mohla by byť pre náš cestovný ruch príležitosťou na nový začiatok?

Jednou z najväčších výhod sa javí fakt, že si budeme môcť vyberať z pracovníkov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a medzinárodné skúsenosti môžu zúročiť doma. Práve oni by mali byť nositeľmi kvality, no zároveň nebudú pod ta-kým tlakom, ako v minulosti. Návrat do starých koľají totiž potrvá istý čas a z nuly na sto sa nedostane za mesiac. Prá-ve istá postupnosť by mohla aj prevádzkovateľom pomôcť lepšie sa pripraviť na návrat más. Verím v pozitívny reštart a aj v to, že ho bude mať kto a najmä komu priniesť.