Zima vo Vlkolínci
Poďte spolu s nami vstúpiť do minulosti na Liptove. Do minulosti pod vrcholom Sidorova, ktorá bola plná mrazivých dní, metrov snehu, tej najlepšej guľovačky, ale aj párania peria či tkania. Objavte spolu s nami zimu vo Vlkolínci v dávnejších dobách.
Zima začínala napadnutím snehu, väčšinou už v novembri. Ľudia na celom Slovensku hovorili „Martin prišiel na bielom koni“, Vlkolínčania neboli výnimkou, aj keď aj im sa tento sneh, napriek vyššej nadmorskej výške, málokedy udržal. Ten trvalý sneh prichádzal až v druhej polovici novembra.
Zima pre ľudí vo Vlkolínci, ďaleko od ruchu mesta, znamenala sťaženie života, nakoľko bola väčšia spotreba dreva na kúrenie a v dávnejších dobách aj petroleja do lámp na svietenie.
Život na liptovskej dedine v minulosti nebol jednoduchý. Napríklad bolo potrebné sledovať aj situáciu na strechách hospodárskych stavieb. Ak na strechu napadlo veľké množstvo snehu, bolo potrebné ho zo striech odstrániť, aby nedošlo k ich preboreniu. V obydliach Vlkolínčanov to nebol problém, nakoľko dym z piecok nebol vyvedený komínom nad strechy, ale len pod strechy a tým ju ohrieval a sneh sa vďaka tomu priebežne topil.
Náročnejšie to mali dedinčania počas zimy s vodou. Mrazy viedli k zamŕzaniu vody od prameňov, na ktoromkoľvek mieste, preto ľudia vyhľadávali miesta, kde voda zamrzla a rozbíjali ľad.
Ľudia si denne sledovali aj potôčik pretekajúci Vlkolíncom, aby ho sneh nezahatal, čím by sa zapríčinilo jeho vyliatie a napáchanie škôd. Občas ho deti zahatali preboreným ľadom pri hre, pri ktorej preskakovali ponad „jarok“.
S prvým snehom sa tiež odkladali vozy takzvané „rebriňáky“ pod strechu pri maštali. Vyťahovali sa „krňačky“ sane na zváženie nachystaného dreva a tiež sánky pre deti – „rodle“, ktoré vo Vlkolínci nazývali malé „krňačky“.
Nahliadnite spolu s nami aj do príbytkov počas zimných večerov…
Mladé dievčatá od 15 rokov a ženy sa po večeroch stretávali na priadkach, tkaní, páraní peria, snovaní a to vždy v inom dome. Robili tak denne okrem nedele.
Chlapi zasa chystali náradie na sezónu, vyrábali drevené šindle na strechu, opravovali a šili topánky – kapce. Na dedinách to nebývalo len o práci. Najmä deti sa vedeli poriadne vyšantiť v snehu.
V zime bol veľmi potrebný pohyb na zahriatie tela. Deti si užívali sánkovanie, kĺzanie, guľovanie aj stavanie hradieb v snehových závejoch. Čo by zato dali terajšie mestské deti, keby si užívali toľké dni zimy aj s množstvom prírodného snehu… Nezriedka sa stávalo, že sa deti počas preskakovania ponad potok zvalili do ľadovej vody potoka.
Aj tí najmenší nezbedníci vedeli, že keď na zvonici odbila 18-ta hodina, že je koniec hrám. Utekali domov nevečerať sa spoločne s rodinou a učiť sa do školy. Učenie bolo sťažené kvôli rýchlej tme, učili sa pri takzvanej „žmure“- slabé svetlo petrolejky. Elektrika sprevádza Vlkolínčanov až od roku 1956.
No čo poviete? Menili by ste? Súčasná doba nám ponúka veľa výdobytkov a kopec pohodlia v zime, ale ruku na srdce, nechceli by ste sa aspoň na deň zobudiť v dávnym dobách a užiť si rozprávkovú zimu vo Vlkolínci?
Vlkolínec má svoje čaro za každého ročného obdobia. Navštívte expozície vo Vlkolínci a spoznajte slovenskú históriu a tradície.
