Príbeh Liptovskej Mary

Vody Liptovskej Mary definitívne zmenili tvár krajiny. Obce v zátopovej oblasti patrili nielen medzi najstaršie na Liptove, ale aj na Slovensku. Pred výstavbou vodnej nádrže bol v oblasti uskutočnený archeologický záchranný výskum, pri ktorom sa v chotári obce Liptovská Mara našiel dôkaz o osídlení Liptovskej kotliny už v 9. storočí. Tým sa vyvrátilo zaužívané presvedčenie historikov, že Liptovská kotlina nebola osídlená skôr, než v 13. storočí. Výstavbou Liptovskej Mary bola nastolená otázka záchrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa nachádzalo v zátopovej oblasti. Zachránené boli iba budovy alebo ich časti s historickou a umeleckou hodnotou. Niektoré z nich boli rozobraté a prevezené do Múzea Liptovskej dediny v Pribyline. Túto oblasť vždy sužovali povodne, ktoré sa opakovali takmer každý rok. Ničivé boli hlavne v rokoch 1683 a 1713, avšak v dejinách Liptova od začiatku 19. storočia, bola najkatastrofálnejšou povodeň z roku 1813. Škody na majetku dosiahli výšku takmer 2 milióny zlatých, zahynulo okolo 300 ľudských životov. Prvé práce na priehrade Liptovská Mara sa začali v roku 1965 geomorfologickými meraniami. S výstavbou samotnej vodnej stavby sa začalo začiatkom roku 1970. Vodné dielo vybudovala spoločnosť Váhostav, n. p. v rokoch 1965 až 1975. Pri výstavbe robotníci premiestnili 11 miliónov m3 zeminy, 300-tisíc m3 kameňa a viac ako 400-tisíc m3 betónu a železobetónu.

Časová os výstavby Liptovskej Mary

Obec Liptovská Mara

Pôvodný názov obce do roku 1848 bolo Svätá Mara. Patrila medzi najstaršie a najvýznamnejšie stredisko svetskej a cirkevnej moci v 9.-10. storočí. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, čiastočne priemysel a tiež pltníctvo. Najvzácnejšou pamiatkou bol gotický kostol Panny Márie z 13.storočia, z ktorého môžete vidieť vežu a drevený pranier, ktorý zhorel v roku 1873. V roku 1961 bolo v obci evidovaných 81 domov.

Obec Liptovská Sielnica

Najstaršia zmienka o obci pochádzala z roku 1256, kedy je spomínaná ako kráľovský majetok a súčasť hradného panstva Liptov kráľa Bela IV.. Od kráľa Mateja Korvína získava v roku 1463 výsady slobodného mestečka – práva mesta. Obyvatelia boli väčšinou roľníci, no postupne sa rozvíjali remeslá, výroba piva, plátna a sanitry. Rodákom z tejto obce je básnik Andrej Plávka (1907 – 1982). V tejto obci bolo v roku 1961 evidovaných 164 domov. Pri výstavbe Liptovskej Mary musela obec ustúpiť a vyrástla nová, modernejšia obec asi 2 km severne. Je to jediná zo zatopených obcí, ktorá bola nanovo vybudovaná.

Sokolče

Prvá zmienka pochádza z roku 1267 ako „TERRA POPULORUM DE SOLMUS“, keď kráľ Ladislav IV. daroval majetok zemanovi Damiánovi. Obec Sokolče sa spomína ako osada kráľovských sokolníkov, sokoliarov. Obec patrila medzi najvyspelejšie dediny stredného Liptova. Na jej území sa nachádzali dva mlyny, píla a plťovisko, ktoré sa spomína už v roku 1683 v nariadení uhorskej vlády o obchode na Váhu. Po zaplavení bola obec pričlenená obci Vlachy a bývalí rodáci sa každoročne stretávajú.

Parížovce

Okolo roku 1295 podaroval Karol Róbert pozemky bratom, z ktorých jeden sa volal Paris, od neho je odvodený aj názov Parížovce. V obci bol postavený goticko-renesančný kaštieľ z rokov 1490-1510, ktorý ešte rozšírili začiatkom 17.storočia. Pri vysídľovaní bol rozobraný a prenesený do skanzenu v Pribyline, v ktorom predstavuje dominantnú, cennú zachovaný pamiatku regiónu.

Liptovský Trnovec

Slobodnou obcou sa stal Liptovský Trnovec v roku 1429 s právom konať trhy, právo na rybolov aj ťažbu drahých a farebných kovov, s podmienkou odovzdania časti príjmov panovníkovi. Kráľovským mestečkom sa stal Trnovec až v roku 1449, kedy ho menoval sa kráľ Matej Korvín. V 19. storočí tvoril Trnovec spolu s inými mestami (Ružomberok, Partizánska Ľupča, Liptovský Mikuláš a Sielnica) veľký farbiarsky cech.

Čemice

Názov obce je odvedený podľa Čema, ktorého v roku 1287 kráľ Ladislav IV. povýšil na zemana. Obec dlho pretrvávala ako zemianske sídlo a v roku 1961 v obci žilo len 74 obyvateľov.

Jarkovice

Obec, v ktorej žili najmä želiari(roľníci bez záprahu) ležala v bezprostrednej blízkosti obce Liptovská Mara, s ktorou dočasne tvorili jednu obec. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1469.

Dechtáre

Názov je odvodený od pôvodných obyvateľov, ktorí vyrábali decht – konzervačnú látku stavebného dreva. Vznik obce sa datuje už v 12. storočí a počas feudalizmu sa rozlišovali Vyšné a Nižné Dechtary. Neskôr sa obec premenovala na Dechtáre. V roku 1961 bolo v obci 340 obyvaeľov a 81 domov, ktorý sa živili poľnohospodárstvom a pltníctvom.

Ráztoky

Zmienka o obci je z roku 1336 a názov obce je odvodená od toho, že Váh sa v tejto časti roztekal do ramien, ktoré v lete vysychali.

Paludza

Zmienka o obci je z roku 1246 a to uskutočnení výmeny Belom IV. za obec Ďarmoty. Názov obce je odvodený od mena Palud. Obyvatelia obce boli zväčša poľnohospodári. Bol tu postavený známy drevený artikulárny kostol pre evanjelikov stredného a dolného Liptova. Rodákmi tejto obce bol aj známky šíriteľ kultúry Gašpar Fejérpataky – Belopotocký alebo Samuel Lischovíni a tiež štúrovský básnik Ján Čajak st.

Vrbie

Predpokladá sa, že názov je odvodený od častého výskytu vŕb v tejto oblasti. V obci žil zemianky rod Demkovcov. Osada sa nachádzala v miestach, kde je spodná vodná nádrž Bešeňová.

Sestrč

Vďaka potoku s týmto názovom pomenovali aj túto obec, ktorá mala medzi osadami osobité postavenie. Nachádzal sa tu hostinec, mäsiarstvo, obchod a píla. V obci pod Chočskými vrchmi kedysi zastavovali koče v troch smeroch: smerom na Liptovskú Annu až Malatinú, smerom na zelený Prosiek a smerom na zelenú Liptovskú Sielnicu, Kvačany a Liptovské Matiašovce. Táto malá obec zohrávala osobitú úlohu v kultúrnom, spoločenskom a obchodnom živote.

Nežitovce

Boli jednou zo štyroch menších obcí, z ktorých sa skladala obec Bobrovník. V roku 1828 tu žilo 57 obyvateľov a do roku 1940 sa ich počet zvýšil na 103. Názov obce pochádza z 13. storočia, kedy tam žil istý Mese, ktorý získal majetok v podobe územia, kde sa aj usadil. Podľa zvyklosti sa názov osady odvádzal od jeho mena, ktorý mal aj maďarský tvar Mesehaza. Ten vyskytuje aj v písomnostiach zo 14 – 16. storočia. Názov Mežice sa uvádza v písomnostiach zo 16. storočia a ten sa fonetickou úpravou vytvoril novodobý názov Nežitovce.

Historické videá o Liptovskej Mare

Pamiatky z Liptovskej Mary

Osobnosti Liptovskej Mary

Podujatia k téme 50. výročia Liptovskej Mary

Galéria