Liptovské múzeum bolo založené v roku 1912 skupinou nadšencov okolo Artúra a Júliusa Kűrthiovcov, zoskupených v Liptovskej muzeálnej spoločnosti. Pôvodným sídlom múzea bola stará fara z 15. storočia, na mieste ktorej sa v súčasnosti nachádza mauzóleum Andreja Hlinku. Od roku 1937 múzeum sídli v reprezentatívnej budove, postavenej v 30. rokoch 20. storočia podľa projektu významného ružomberského architekta Vojtecha Donnera (1901 – 1945). Mecénom výstavby novej muzeálnej budovy, jednej z prvých účelových stavieb svojho druhu na Slovensku, bolo mesto Ružomberok. Stavbu realizoval miestny staviteľ Július Záchenský.
Expozície múzea ponúkajú návštevníkovi komplexný obraz o živej i neživej prírode Liptova. Predstavujú významné archeologické nálezy a lokality, jeho históriu od najstarších čias po súčasnosť i možnosť pokochať sa skvostami umeleckohistorických pamiatok regiónu. Najznámejšie sú vystavené v Galérii sakrálneho umenia a expozícii Štefana Šovánku. Osobitná pozornosť je venovaná histórii výroby papiera na Slovensku a osobnosti Andreja Hlinku. Súčasťou ponuky je aj množstvo kultúrnych a vzdelávacích podujatí a výstavných projektov. Obľúbené sú národné a medzinárodné prehliadky umeleckej fotografie, tradične spájanej s tvorivým autorským zázemím Ružomberka a inštitúciou Liptovského múzea. V sídelnej budove múzea v Ružomberku je prístupná novootvorená expozícia Poklady spod Likavy, ktorá obsahuje súbor 1868 strieborných denárov a 2 zlaté dukáty.
Liptovské múzeum a jeho expozície:
- Liptovské múzeum Ružomberok
- Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
- Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš
- Národopisné múzeum Liptovský Hrádok
- Roľnícky dom a dvor Vlkolínec
- Expozícia baníctva Maša – Liptovský Hrádok
- Kostol všetkých svätých Ludrová
- Hrad Likava
- Banícky dom Vyšná Boca
- Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok
Národopisné múzeum bolo zriadené rozhodnutím Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku uznesením č. 214 zo dňa 15. júna 1955 ešte ako Okresné vlastivedné múzeum hornoliptovského ľudu. Na Národopisné múzeum Liptova bolo premenované až v roku 1960, kedy bola rozšírená aj jeho zberná oblasť na územie celého Liptova. Od roku 1974 je organizačne pričlenené k Liptovskému múzeu v Ružomberku. Od roku 2004 je novým sídlom Národopisného múzea historická budova Soľného úradu.
Stále expozície:
HISTORICKÁ SOĽNÁ CESTA – pozostáva z výtvarných diel a textového materiálu. Približuje dejiny obchodu so soľou a cesty, ktorými táto vzácna surovina do Liptovského Hrádku prichádzala.
MODROTLAČ V LIPTOVE – dejiny modrotlačiarstva ako cechového remesla v Liptove, prezentácia ľudového odevu a bytového textilu z modrotlače, výstava modrotlačových foriem. Rekonštrukcia dielne posledného majstra Daniela Žišku z Hýb.
GALÉRIA PALIČKOVANEJ ČIPKY – liptovská paličkovaná čipka, charakteristické vzory čepcových čipiek, čipka používaná v ľudovom odeve a bytovom textile. Prezentácia projektu Čipkárska cesta.
ÚRAD PREFEKTA LIKAVSKO – HRÁDOCKÉHO KOMORSKÉHO PANSTVA – expozícia dobového nábytku s bohatou zbierkou poľovníckych trofejí približuje obdobie konca 18. a začiatku 19. storočia, kedy bola budova Soľného úradu sídlom prefekta likavsko – hrádockého komorského panstva.
EXPOZÍCIA OVČIARSTVA – špecializovaná expozícia pastierskej kultúry je vybudovaná v podkroví historického objektu. Má nadregionálny charakter a jej cieľom je prezentácia kultúrnych tradícií spojených s tradičnými formami chovu oviec. Okrem drevených salašných stavieb a úžitkových predmetov na spracovanie ovčieho mlieka sú tu odevy a charakteristické odevné doplnky ovčiarov z viacerých regiónov Slovenska. Samostatnú časť tvorí Galéria ľudového výtvarného prejavu.
Liptovské múzeum Ružomberok – geológia, paleontológia a botanika, zoológia, Feudalizmus, Cechy a remeslá v Liptove, Národopis, Galéria sakrálneho umenia Liptova, Život a dielo Andreja Hlinku, História výroby papiera, Z dejín mesta Ružomberok.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline – expozície bývania a spôsobu života rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti.
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš – Z dejín poľovníctva a rybárstva v Liptove.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozícia tradičného bývania a spôsobu života.
Liptovský Ján – obec termálnych prameňov a zemianskych kaštieľov. Nahliadnite do historie obce na dobových pohľadniciach z 20-tych a 30-tych rokov, alebo spoznajte významné osobnosti z obce a ich pole pôsobnosti. Okrem toho, expozícia taktiež poukazuje na významné udalosti obce, ale aj dlhoročné pôsobenie pošty, športu a školy v obci.
Expozícia Liptovský Ján v čase je novou stálou expozíciou, ktorá sa nachádza v priestoroch Kultúrneho domu v Liptovskom Jáne. Je otvorená celoročne podľa otváracích hodín informačno kultúrneho centra.
Expozícia je rozdelená na tri časti. Prvá časť je venovaná histórii obce Liptovský Ján. Hlavnú časť tvorí Kalendárium udalostí od prvej písomnej zmienky až po súčasnosť, histórii pošty spolu s dobovými pohľadnicami, dejinám športu v obci ale aj zákldnej škole. Druhá časť sa zameriava na významné osobnosti z obce Čajakovcov, režiséra Vlada Balca, profesora Stanislava a iných. Tretia časťou je Liptovský Ján očami umelcov – obrazy obce od rôznych umelcov, ktorí navštívili obec alebo v nej pochádzali a boli očarený jej krásami a rozhodli sa ich zvečniť vo svojich dielach.
Zaujímavosťou sú aj historické pohľadnice, ktoré sú späté s Liptovským Jánom a Jánskou dolinou. V expozícii návštevníci uvidia dobové predmety, ktoré sa viažu k výročiam obce a osobnostiam.
Expozícia prebieha bez sprievodu.
Viac o Jánskej doline sa dozviete na stránke Jánska dolina.
Atraktívna expozícia je venovaná dielam umelca Martina Sabaku, ktorý vytvoril netradičné sochy a miniatúry z vyradených materiálov zo skládok. Podstatou expozície je prebudenie kreativity, tvorivosti a vzájomnej inšpirácie. Súčasťou výstavy sú kreatívne dielne, počas ktorých si návštevníci bez ohľadu na vek môžu vytvoriť vlastné diela z odpadových a stavebných materiálov.
Životný príbeh Martina Sabaku, obuvníka a neskôr železničiara, sa v slovenskej obci Východná započal v roku 1925. Jeho výtvarný talent sa však prebudil do monumentálnej podoby až po šesťdesiatke, keď vytvoril svoj prvý objekt – hrad a daroval ho pre radosť kamarátovi na záhradku. Týmto okamihom sa v ňom zrodil skutočný, autentický tvorca, spájajúci slobodnú fantáziu, vynachádzavosť a tvorivú zručnosť. Rozľahlé smetisko za dedinou sa preňho stalo trvalým inšpiračným zdrojom, napájajúcim v pravidelných vlnách jeho tridsaťročnú prácu na podivuhodných architektonických dielach, nie nepodobných mnohým ďalším dielam od rôznych spontánnych autorov po celom svete. Ide aj o istý archív a záznam doby, keďže všetky materiály boli zároveň príznačné pre určité roky. Jeho osobité dielo, neprispôsobené výtvarnej tradícii a umeleckým vplyvom, vychádzajúce z vlastného sveta predstáv, však po jeho odchode v roku 2016 zostalo stáť v predzáhradke domu blízko festivalového amfiteátra opustené, blednúce a pomaly sa rozpadávajúce.
Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád Vlkolínec. Obec Vlkolínec zapísali 11. decembra v roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zapísanie do zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít, ktoré vyžadujú ochranu v prospech celého ľudstva.
Obec Vlkolínec, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1461, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.
Vo Vlkolínci akoby zastal čas, všetko je tu zachované takmer v takej forme, ako to bolo v polovici minulého storočia. Jedinečnosťou Vlkolínca je tiež to, že v tejto drevenej osade stále žije niekoľko stálych obyvateľov a ich zloženie je od malých detí až po dôchodcov. Okrem atmosféry zrubovej osady si vo Vlkolínci môžete pozrieť expozície, ktoré sú tu zriadené pre návštevníkov a milovníkov histórie či architektúry, alebo sa vybrať objavovať okolitú prírodu blízkeho okolia.
História obce
Obec Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875. Druhá ulica smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1 099 m).
V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty Vlkolínca – zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.
Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom – jedna z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané. Žije tu 30 obyvateľov, takže návštevníci sa musia uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér.
NOVINKA vo vyberaní vstupného!
Od 1. 5.2024 platí jednotné vstupné do všetkých expozícií v lokalite UNESCO – Vlkolínec: Roľnícky dom + humno, Ľudový dom + koliba, Galéria – škola, sýpka. Medzi architektonicky zachovalé dominanty patria objekty – drevená zvonica, rumpálová studňa, kostol. V cene je zahrnuté aj parkovné na odstavných plochách pod osadou a sprievodcovské služby počas letnej sezóny.
Expozície:
Expozíciu tvorí tradičný vlkolínsky dom roľníckej rodiny, v ktorom sa nachádza expozícia tradičného bývania a života vo Vlkolínci, ktorý je charakteristický aj pre iné horské oblasti severného Slovenska. Súčasťou expozície sú aj hospodárske budovy, v ktorých nájdete diela remeselníkov a umelcov spolu s časťou expozície venovanej poľnohospodárstvu.
Expozícia je prístupná celoročne.
Expozícia vznikla ako reprezentačný priestor na propagáciu Vlkolínca a UNESCO pamiatok na Slovensku. Návštevník v nej môže vidieť vystavené diela maliarov, fotografov a ľudových umelcov.
NOVINKA! Spodnú časť priestorov tvorí expozícia Vlkolínec vo filme.
Expozícia Pátra Pavla Horského
Expozícia venovaná miestnemu rodákovi – Pátrovi Pavlovi Horskému, ktorý sa narodil a vyrastal vo Vlkolínci. Po maturite vstúpil do Noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku v roku 1950 bol tajne vysvätený za kňaza. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol pre svoju vieru režimom prenasledovaný, odsúdený a uväznený. Po prepustení sa v roku 1961 vrátil do rodnej dediny. Pracoval ako opravár rádií, neskôr dostal štátny súhlas pre pastoráciou na Vlkolínci. Ako duchovný pastier bol obyvateľom Vlkolínca vždy pevnou oporou.
Expozícia je prístupná celoročne.
Pôvodne miesto na uskladňovanie obilia a úrody. Sýpka z roku 1837. Obnova národnej kultúrnej pamiatky sýpka – kamenná vo Vlkolínci realizovaná koncom roka 2013 vytvorila revitalizáciou priestor pre účely malej galérie.
Kostol vo Vlkolínci je pre návštevníkov prístupný formou sprístupnenej predsiene, z ktorej je možnosť nahliadnuť do interiéru kostola. Kostol bol postavený v roku 1875 a v minulosti slúžil okrem bohoslužobných účelov aj na kultúrne účely.
Expozícia je prístupná počas hlavnej turistickej sezóny a počas bohoslužieb.
Galéria je umiestnená v budove bývalej školy a nachádzajú sa v nej diela ľudových umelcov, remeselníkov a maliarov.
Expozícia je súkromná a prístupná najmä v hlavnej turistickej sezóne.
Audiosprievodca Vlkolíncom
kedykoľvek
Sprievodcovské služby
júl – august denne 11:00 a 14:00.
Muzeálna expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa súčasníkom pripomína stretnutia popredných osobností štúrovského hnutia u tunajšieho farára Michala Miloslava Hodžu.
Zoznámte sa s priestormi Tatrína na Námestí Žiadostí slovenského národa, kde sa kládli základy prvého uceleného politického
programu Slovákov. V expozícii Tatrína vás celkom iste nadchne aj Historická knižnica Tranoscia, kde sa nachádzajú vzácne historické
publikácie, pochádzajúce už od konca 16. storočia. Určite sa zastavte v jednej z najväčších synagóg na Slovensku, ktorá prezentuje históriu židovskej komunity. Expozícia poštového holubárstva v Pongrácovskej kúrií dokumentuje históriu, trofeje a založenie prvého spolku chovateľov poštových holubou na Slovensku. Navštívte aj autentické priestory rodného domu slovenských spisovateľov súrodencov Rázusovcov.
Autentické priestory starej evanjelickej fary navodzujú atmosféru 40. rokov 19. storočia, keď tu bol založený spolok Tatrín a spísané Žiadosti slovenského národa. Expozícia je zariadená dobovým nábytkom, vystavené sú tu knihy vydané spolkom Tatrín, faksimile historických dokumentov, zápisníc, fotografie i originálne portréty národných dejateľov od akademického maliara Janka Alexyho. Jej jedinečnou súčasťou je aj Hodžova pracovňa, ktorej dominuje stôl s Bibliou a krížom a mohutná knižnica plná vzácnych kníh.
Viac o Liptovskom Mikuláši sa dozviete na stránke Mestský turizmus Liptovský Mikuláš.
Liptovský Ján – obec termálnych prameňov a zemianskych kaštieľov. Nahliadnite na historické predmety dennej potreby a remeselnícke náradie obyvateľov Liptovského Jána, alebo spoznajte najvýznamnejšie osobnosti z rodu Sentivániovcov a ich kaštiele. Okrem toho, expozície taktiež poukazujú na aktuálne prírodné krásy Jánskej doliny, jej pramene a jaskyne.
Expozícia o rode Sentivániovcov je stálou expozíciou, ktorá sa nachádza v priestoroch Kultúrneho centra Liptovský Ján. Je otvorená celoročne podľa otváracích hodín kultúrneho centra.
Expozícia je rozdelená na tri časti. Prvá časť je venovaná vzniku obce Liptovský Ján, druhá časť sa zameriava na najvýznamnejšie osobnosti z rodu Sentivániovcov a tretia časť poukazuje na aktuálne prírodné krásy Jánskej doliny a teda na pramene a jaskyne. Zaujímavosťou sú báje, ktoré sú späté s Jánskou dolinou. V expozícii návštevníci uvidia dobové kostýmy a taktiež predmety, ktoré sa zachovali v kaštieľoch Sentivániovcov.
Expozícia prebieha bez sprievodu.
Viac o Jánskej doline sa dozviete na stránke Jánska dolina.
Zažite svetové premiéry pod Tatrami! Prvé digitálne multikino GOLDEN APPLE CINEMA v kvalite 4K s kapacitou 470 divákov nájde
te v nákupnom centre RGB Liptov (TESCO zóna).
S kupónom, ktorý nájdete v brožúre k Liptov Region Card a v prípade zakúpenia vstupu s Liptov Region Card máte malý popcorn zadarmo!
Hlavnú expozíciu Kapitoly z histórie mesta, Jánošíkovu mučiareň a súdnu sieň hostia starobylé priestory prvého stoličného domu
a Straussovského domu v historickom centre. Nahliadnite do izby romantického básnika Janka Kráľa a života svetoznámeho vynálezcu Aurela Stodolu. Zoznámte sa s Eduardom Penkalom, vynálezcom prvého mechanického pera. Spoznajte popredné miestne
rodiny a garbiarstvo, ktoré preslávilo Mikuláš ďaleko za hranicami krajiny. Určite vás očarí aj nádherná historická knižnica múzea so
4500 vzácnymi titulmi.
Najviac zaujímavostí z bohatej skoro 740-ročnej histórie Liptovského Mikuláša prezentuje mestské Múzeum Janka Kráľa. Hlavnú expozíciu Kapitoly z histórie mesta, Jánošíkovu mučiareň a súdnu sieň hostia starobylé priestory prvého stoličného domu a Straussovského domu v historickom centre.
Nahliadnite do izby romantického básnika Janka Kráľa a života svetoznámeho vynálezcu Aurela Stodolu, ktorého si vážil samotný Einstein! Zoznámte sa aj s ďalším slávnym rodákom z Liptovského Mikuláša – Eduardom Penkalom, vynálezcom prvého mechanického pera. Spoznajte popredné miestne rodiny a garbiarstvo, ktoré preslávilo Mikuláš ďaleko za hranicami krajiny. Určite vás očarí aj nádherná historická knižnica múzea so 4500 vzácnymi titulmi.
Múzeum Janka Kráľa patrí so svojím sídlom k najvýraznejším domom mikulášskeho námestia. Má viaceré názvy – Stoličný dom, Illešházyovská kúria alebo Seligovský dom. Je charakteristický mohutnou trojitou arkádou, ktorou vystupuje z radu ostatných domov na západnej strane námestia.
V súčasnosti sa v priestoroch Seligovského a priľahlého Straussovského domu nachádza jedna zo stálych expozícií. Je ňou expozícia Múzea Janka Kráľa pod názvom Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš. Expozícia prezentuje mestské dejiny od najstarších čias až po koniec druhej svetovej vojny. Jej súčasťou je i pamätná izba romantického básnika a mikulášskeho rodáka Janka Kráľa.
V podzemných priestoroch je umiestnená Mikulášska mučiareň. Prostredníctvom zápisníc o dobrovoľnom a trpnom vypočúvaní približuje súd s legendárnym zbojníckym kapitánom Jurom Jánošíkom, ktorý 16. – 17. marca 1713 prebiehal v Liptovskom Mikuláši. Vystavenými mučiacimi nástrojmi zároveň navodzuje atmosféru doby, keď súčasťou súdnych procesov bolo mučenie. Expozícia prešla v roku 2013 rekonštrukciou a reinštaláciou. Pribudli do nej figuríny kata a trestaného a multimediálny informačný panel s dotykovou obrazovkou, kde si návštevníci môžu v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku nalistovať zaujímavé texty a dokumenty viažuce sa k súdu nad Jánošíkom.
Ďalšie stále expozície Múzea Janka Kráľa sa nachádzajú v priestoroch historickej evanjelickej fary na Tranovského ulici (Tatrín a Žiadosti slovenského národa) a v rodnom dome súrodencov Rázusovcov na Vrbickej ulici (Rázusovie dom). V správe múzea je i židovská synagóga na Hollého ulici, v letných mesiacoch sprístupnená verejnosti.
Viac o Liptovskom Mikuláši sa dozviete na stránke Mestský turizmus Liptovský Mikuláš.
Najnovšia expozícia
Kováčska dielňa vo Vrbici dostupná od septembra 2024
Expozícia sa nachádza v historických priestoroch prvého stoličného domu a priľahlého straussovského domu na Námestí osloboditeľov. Prostredníctvom historických predmetov, fotografií a archívnych dokumentov približuje významné udalosti a osobnosti, bohaté hospodárske, národné, kultúrne i športové tradície Liptovského Mikuláša.
V štrnástich kapitolách približuje Múzeum Janka Kráľa vyše sedemstoročné dejiny mesta – od prvej zmienky o Svätom Mikuláši až po koniec druhej svetovej vojny. Osvetľuje, prečo je Kostol sv. Mikuláša tak úzko spätý s dejinami mesta a predstavuje jeho historické podoby. Približuje osudy najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka (1688 – 1713) a krutý spôsob jeho popravy. Umožňuje nahliadnuť do izby romantického básnika Janka Kráľa (1822 – 1876), garbiarskej dielničky či jedálne mikulášskych mešťanov. V ďalších kapitolách sa venuje zemepánom Pongrácovcom, školstvu, osobnostiam národného obrodenia, slávnym mikulášskym rodinám i počiatkom športu a turistiky v meste a jeho okolí. Na záver návštevníkom sprítomňuje obdobie druhej svetovej vojny, židovských transportov a ťažkých bojov o oslobodenie mesta.
Prehliadku expozície je možné doplniť videoprojekcami tematických dokumentov či prezentáciami podľa záujmu školských a záujmových skupín. Návštevníkom je k dispozícii aj katalóg v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.
Múzeum Janka Kráľa – expozícia „Mikulášska mučiareň“ bola verejnosti sprístupnená v decembri 1999 v pivničnom priestore v hlavnej budove múzea na Námestí osloboditeľov, v časti straussovského domu.
Rozsahom je síce malá, ale svojím obsahom jedinečná. Jej podtitul „Fragmenty z trpného vypočúvania Juraja Jánošíka“ napovedá, že predstavuje dokumenty týkajúce sa súdu nad legendárnym slovenským zbojníkom, ktorý sa odohral v Liptovskom Mikuláši 16. a 17. marca 1713: začiatok Fassio Janosikiana a Fassio torturalis (zápisnica z dobrovoľného a trpného vypočúvania Jánošíka). Vystavené sú dobové kresby mučenia a mučiace nástroje, ktoré boli v minulosti súčasťou expozície v kaštieli Vranovo, kde Jánošíka väznili. Medzi nimi vyniká dereš, ktorý je rekvizitou z filmu Jánošík. Spolu s ostatnými nástrojmi (škripec, španielska čižma, palečnica, kliešte na vytrhávanie jazyka, klada, husle) expozícia navodzuje atmosféru doby, keď súčasťou súdnych procesov bolo mučenie.
Múzeum Janka Kráľa v roku 2013 expozíciu zrekonštruovali a reinštalizovali. Pribudli do nej figuríny kata a trestaného a multimediálny informačný panel s dotykovou obrazovkou, kde si návštevníci môžu v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku nalistovať zaujímavé texty a dokumenty viažuce sa k súdu nad Jánošíkom. Rekonštrukcia a reinštalácia bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.
Rodný dom najznámejšieho Vrbičana, básnika, spisovateľa, kňaza a politika Martina Rázusa (1888 – 1937), stojí v blízkosti Sídliska Aurela Stodolu, ktoré sa rozkladá na území bývalej Vrbice – až do roku 1923 samostatnej obce v susedstve Liptovského Mikuláša. Od roku 1993 je dom múzejnou expozíciou. Pôvodné priestory „Rázusovie domu“ sú venované Martinovi Rázusovi, jeho sestre, poetke Márii Rázusovej-Martákovej i ďalším súrodencom Michalovi a Matejovi – známym mikulášskym kníhtlačiarom. Zariadenie, ľudový nábytok prevažne zo začiatku storočia, dopĺňajú fotografie z rôznych období života rodiny Rázusovcov. Časť expozície je spomienkou na ďalšie slávne osobnosti – rodákov z Vrbice, ktorí svojím dielom prispeli k rozvoju rôznych oblastí života na Slovensku i za jeho hranicami. V roku 2005 pribudla k expozícii pôvodne samostatná výstava Mestečko minulosti. Je prierezom vrbickej histórie od najstarších čias až po súčasnosť.
Prehliadku je možné spestriť premietaním videonahrávky dokumentu o Martinovi Rázusovi a filmového spracovania jeho románov Maroško a Maroško študuje. Súčasťou expozície je malá knižnica obsahujúca vydania diel Rázusovcov i základné životopisné publikácie o nich. Pre záujemcov je k dispozícii tlačený sprievodca po expozícii. Predstavuje život a dielo Martina a Márie Rázusovcov a ďalších rodinných príslušníkov, osudy Rázusovie domu i zaniknutej Vrbice. Ďalšia publikácia, ktorú si návštevník môže zakúpiť, má názov Zo života. Poetickou formou, prostredníctvom autobiografických básní, úryvkov próz a fotografií zoznámi čitateľa s rázusovskými osudmi.
Expozícia sa nachádza na Námestí Žiadostí slovenského národa v jedinečnom komplexe budov napojených na mikulášsky evanjelický kostol z roku 1785. Bola otvorená v júni 1987. Stará evanjelická fara (Hodžova fara) približuje búrlivé 40. roky 19. storočia, vznik a priekopnícku činnosť spolku Tatrín – predchodcu Matice slovenskej (1844 – 1848), prípravu a vyhlásenie prvého národno-politického programu Slovákov – Žiadostí slovenského národa (1848). Fara bola svedkom pôsobenie takých osobností, akými boli kňazi Matúš Blaho, Michal Miloslav Hodža, Jur Janoška. Autentické priestory, dobový nábytok, vzácne knihy, faksimile dobových dokumentov i obrazový materiál dokumentujú dôležité postavenie Liptovského Svätého Mikuláša ako jedného zo stredísk národného a politického života na Slovensku v polovici 19. storočia.
Prehliadku je možné spestriť premietaním videonahrávok o osobnostiach mesta, pripravením rôznych kvízov, či pripraviť vzorovú vyučovaciu hodinu. V expozícii je možné zakúpiť si propagačný materiál o vzniku a pôsobení spolku Tatrín a Žiadostiach slovenského národa.
Synagóga na Hollého ulici, poznačená v interiéri zubom času, je verejnosti prístupná počas letnej sezóny v júli a auguste. Múzeum Janka Kráľa nej prezentuje históriu kedysi početnej mikulášskej židovskej komunity a rôzne umelecké projekty. Pamätná tabuľa na priečelí pripomína vyše 800 obetí holokaustu odvlečených z Liptovského Mikuláša do koncentračných táborov.Synagóga predstavuje najmonumentálnejšiu klasicistickú stavbu v meste a radí sa medzi najväčšie na Slovensku. Židovská náboženská obec ju postavila v r. 1842-1846 na mieste prvej drevenej synagógy. Súčasný vzhľad jej v roku 1906 priniesla prestavba podľa projektu známeho budapeštianskeho staviteľa Leopolda Baumhorna, ktorý patril k najznámejším odborníkov na výstavbu, resp. prestavbu starších synagóg. Podarilo sa mu pôvodný objekt maximálne zachovať, pritom zmodernizovať a rozšíriť jeho kapacitu konštrukciu empor, pričom harmonicky prepojil klasicistický exteriér so secesným interiérom.
V roku 1979 synagógu od židovskej náboženskej obci odkúpil Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. Využíval ju ako skladisko rôzneho materiálu, takže pôvodný interiér bol zničený. Zachovali sa len radové drevené lavice na galériách. Nové vedenie mesta Liptovský Mikuláš sa v roku 1991 rozhodlo synagógu opäť sprístupniť verejnosti. Do záchranných prác v schátralom objekte investovalo 5 miliónov korún. V roku 1998 ju odovzdalo do vlastníctva Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.
Stála expozícia predmetov dennej potreby a remeselníckeho náradia „Naše dedičstvo“ Liptovský Ján, ktoré nám zanechali starí a prastarí rodičia.
Pod južnými svahmi Západných Tatier stojí Múzeum liptovskej dediny Pribylina dokumentujúce ľudovú architektúru Liptova. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavením rozsiahleho územia na západ od Liptovského Mikuláša pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara.
Z jedenástich zatopených obcí sem preniesli najvýznamnejšie kultúrne pamiatky, ktoré dnes tvoria základ expozície múzea. Pôvodné stavby boli rozobrané na mieste vzniku a ich vzácne časti sa previezli a osadili do presných kópií pôvodných objektov. Vzniklo tak najmladšie múzeum v prírode na Slovensku, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.
K najväčším klenotom svetskej a sakrálnej ľudovej architektúry patrí goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Kaštieľ patrí k najstarším zemianskym stavbám Liptova a pri jeho prehliadke zaujmú viaceré architektonické detaily a neskorogotické nástenné maľby. Kostol je oveľa starší, jeho základy sú románske a pochádzajú pravdepodobne z 12. storočia. Bol prestavaný v druhej polovici 13. storočia, neskôr ho rozšírili a v 17. storočí pristavili vežu. Zaujímavým objektom je aj jednotriedna škola s bytom učitela z Valaskej Dubovej a expozícia dobových úľov v ovocnom sade pri škole.
Pri múzeu pôsobí škola ľudových remesiel, ktorá v letnej turistickej sezóne návštevníkom približuje ukážky ľudových remeselných techník (tkanie, paličkovanie, práca s drevom, kovom a kožou, pletenie košíkov zo slamy, atď.), ako aj liptovské zvyky a obyčaje.
V hornej časti areálu múzea sa nachádza statická expozícia historickej Považskej lesnej železnice.
K pravidelným podujatiam organizovaným v múzeu patrí v poslednú nedeľu v máji Ovčiarska nedeľa – Ovenálie, júnová Detská nedeľa, júlová Nedeľa rodákov, augustová Včelárska nedeľa, septembrový Deň sv. Huberta, októbrové Poďakovanie za úrodu a decembrové Vianoce v Liptove.
Múzeum má vlastnú zooexpozíciu zameranú na chov domácich zvierat a hydiny. Atrakciou múzea je chov huculských koní s možnosťou jazdy pre návštevníkov.
Live kamera
Liptovské múzeum Ružomberok – geológia, paleontológia a botanika, zoológia, Feudalizmus, Cechy a remeslá v Liptove, Národopis, Galéria sakrálneho umenia Liptova, Život a dielo Andreja Hlinku, História výroby papiera, Z dejín mesta Ružomberok.
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš – Z dejín poľovníctva a rybárstva v Liptove.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok – Expozícia ovčiarstva a galéria ľudového výtvarného prejavu, Ľudová modrotlač v Liptove, Galéria paličkovanej čipky. Komorský úrad likavsko-hrádockého panstva, Historická soľná cesta, Z dejín mesta Liptovský Hrádok.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozícia tradičného bývania a spôsobu života.
Expozícia baníctva Maša – Liptovský Hrádok – Tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva.
Kostol všetkých svätých Ludrová – Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou.
Hrad Likava – Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiu priechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Považia na Oravu a ďalej do Poľska.
Banícky dom Vyšná Boca – Expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny
Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok – jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku.
Historická budova múzea na mieste niekdajšieho zájazdného hostinca, spomínaného už v 17. storočí. Primárne slúžila budova ako hotelové a stravovacie zariadenie. Čiastočne sa zachovalo až do 70. rokov 20. storočia. Múzeum Čierny orol slúžil aj ako centrum kultúrneho života, ktoré svojím významom presiahlo hranice Liptovského Mikuláša. V roku 1830 sa tu začala písať história slovenského ochotníckeho divadelníctva. Neskôr v budove sídlili viaceré spolky, vrátane kultúrneho a čitateľského spolku “Větín”. Počas prvomájovej demonštrácie v roku 1918 odznela pred jej účastníkmi, zhromaždenými na nádvorí Čierneho orla, Mikulášska rezolúcia, prvý verejný dokument, ktorým sa slovenský národ otvorene prihlásil k právu na sebaurčenie a k myšlienke česko-slovenskej vzájomnosti. V súčasnosti je v budove umiestnená unikátna expozícia Z dejín lovu, poľovníctva a rybárstva na Liptove a konajú sa tu početné kultúrne a vzdelávacie podujatia.
Múzeum Čierny orol je súčasťou expozície Liptovského múzea v Ružomberku.
Liptovské múzeum Ružomberok – geológia, paleontológia a botanika, zoológia, Feudalizmus, Cechy a remeslá v Liptove, Národopis, Galéria sakrálneho umenia Liptova, Život a dielo Andreja Hlinku, História výroby papiera, Z dejín mesta Ružomberok.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline – expozície bývania a spôsobu života rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok – Expozícia ovčiarstva a galéria ľudového výtvarného prejavu, Ľudová modrotlač v Liptove, Galéria paličkovanej čipky. Komorský úrad likavsko-hrádockého panstva, Historická soľná cesta, Z dejín mesta Liptovský Hrádok.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozícia tradičného bývania a spôsobu života.
Expozícia baníctva Maša – Liptovský Hrádok – Tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva.
Kostol všetkých svätých Ludrová – Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou.
Hrad Likava – Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiu priechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Považia na Oravu a ďalej do Poľska.
Banícky dom Vyšná Boca – Expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny
Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok – jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku.
Múzeum baníctva a hutníctva Maša Liptovský Hrádok združuje historické objekty Vážnica a Klopačka, ktoré dokladajú tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva. Tie sa uchovali v aktívnej podobe až do 2. polovice 19. storočia. V priestoroch Klopačky sa nachádza galéria vybraných reprodukcií starých banských drevorytov z diela Juraja Agricolu. Dielo „De re metallica libri XII“ ilustruje vývoj baníctva po 16. storočie s technologickými prvkami a ťažobnými postupmi typickými aj pre liptovský región.
Vo Vážnici je umiestnená expozícia histórie baníctva a hutníctva v Liptove doplnená odevom baníka, zbierkou banských svietidiel a pracovných nástrojov. Múzeum baníctva a hutníctva Maša Liptovský Hrádok približuje formou dvojrozmerných panelov s textovou časťou a bohatým ilustračným materiálom históriu ťažby a spracovania kovov. Ťažilo sa v Bocianskej a Ľupčianskej doline a na Magurke. Rovnako v oblasti Liptovského Hrádku, Kriváňa, Západných Tatier a Čierneho Váhu. A tiež v centrálnej časti Nízkych Tatier a priestore Dúbravy a Liptovských Kľačian. Rovnako približue históriu dolnoliptovského baníctva a hutníctva v Revúckej doline, na okolí Bieleho Potoka, Liptovskej Lúžnej, Korytnice a v doline Bystrô. Súčasť Cesty baníctva – poznávacieho a zážitkového produktu z portfólia Liptovského múzea v Ružomberku. Národná kultúrna pamiatka.
Liptovské múzeum Ružomberok – geológia, paleontológia a botanika, zoológia, Feudalizmus, Cechy a remeslá v Liptove, Národopis, Galéria sakrálneho umenia Liptova, Život a dielo Andreja Hlinku, História výroby papiera, Z dejín mesta Ružomberok.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline – expozície bývania a spôsobu života rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti.
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš – Z dejín poľovníctva a rybárstva v Liptove.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok – Expozícia ovčiarstva a galéria ľudového výtvarného prejavu, Ľudová modrotlač v Liptove, Galéria paličkovanej čipky. Komorský úrad likavsko-hrádockého panstva, Historická soľná cesta, Z dejín mesta Liptovský Hrádok.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozícia tradičného bývania a spôsobu života.
Expozícia baníctva Maša – Liptovský Hrádok – Tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva.
Kostol všetkých svätých Ludrová – Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou.
Hrad Likava – Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiu priechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Považia na Oravu a ďalej do Poľska.
Banícky dom Vyšná Boca – Expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny.
Expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny v dome s originálnym pôvodným vybavením. Pre múzejné účely ho daroval posledný majiteľ Daniel Böhmer. Banícky dom má päťpriestorovú dispozíciu s pôvodným vykurovacím systémom. Vstupným priestorom je pitvor, ktorý okrem komunikačnej funkcie slúžil aj na prípravu jedla. Predná izba bola len príležitostne obývanou miestnosťou. V zadnej izbe, ktorá v minulosti slúžila na spávanie a denný život, je expozícia z dejín baníctva v okolí Vyšnej Boce. V dome sú dve komory, jedna tzv. izbenná na príležitostné spávanie a uloženie perín a oblečenia, druhá komora slúžila na uloženie hospodárskeho riadu a potravín. V hospodárskom objekte, “staji”, ktorá je súčasťou usadlosti, sa nachádza expozícia chovu dobytka, oviec a lúčneho hospodárenia, ktoré sa v Bocianskej doline vyznačovali charakteristickými znakmi a po utlmení banskej činnosti sa stali jedným z hlavných zamestnaní tunajšieho obyvateľstva.
V letnom období sú pripravované ukážky tradičných foriem transportu sena “Bocké batohy” a príležitostné podujatia venované baníckym tradíciám Bocianskej doliny. Súčasť Cesty baníctva – poznávacieho a zážitkového produktu z portfólia Liptovského múzea v Ružomberku. Národná kultúrna pamiatka.
Liptovské múzeum Ružomberok – geológia, paleontológia a botanika, zoológia, Feudalizmus, Cechy a remeslá v Liptove, Národopis, Galéria sakrálneho umenia Liptova, Život a dielo Andreja Hlinku, História výroby papiera, Z dejín mesta Ružomberok.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline – expozície bývania a spôsobu života rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti.
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš – Z dejín poľovníctva a rybárstva v Liptove.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok – Expozícia ovčiarstva a galéria ľudového výtvarného prejavu, Ľudová modrotlač v Liptove, Galéria paličkovanej čipky. Komorský úrad likavsko-hrádockého panstva, Historická soľná cesta, Z dejín mesta Liptovský Hrádok.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozícia tradičného bývania a spôsobu života.
Expozícia baníctva Maša – Liptovský Hrádok – Tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva.
Kostol všetkých svätých Ludrová – Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou.
Hrad Likava – Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiu priechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Považia na Oravu a ďalej do Poľska.
Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok – jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku.
Hrad Likava stojaci v severozápadnom cípe Liptova sa po prvý raz spomína v roku 1315. Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiu priechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Považia na Oravu a ďalej do Poľska.
Hunyadyovci v druhej polovici 15. storočia postupne prestavali a rozšírili pôvodné jadro hradu a vybudovali tzv. dolný hrad. V druhej polovici 17. storočia Thökölyovci dobudovali fortifikačný systém, avšak ani ten hrad na začiatku 18. storočia neochránil. Ustupujúce vojská Františka Rákocziho ho v roku 1707 zbúrali.
Hrad postupne pustol a stala sa z neho len ruina. Po rozsiahlej rekonštrukcii v posledných rokoch bola verejnosti sprístupnená Hunyadyho veža, v ktorej je umiestnená expozícia z dejín Likavského hradu.
Prístup: autom do obce Likavka, z Likavky (autobusová zastávka) pešo po červenej asi 30 min., pešo z Ružomberka (železničná stanica) po červenej asi 1 hodinu.
Hrad sa nachádza na trase červenej turistickej značky, ktorá vedie z Ružomberka a Likavky na Veľký Choč. Pri prechode cez stavenisko diaľnice je nevyhnutné použiť prechodové galérie a koridory a rešpektovať usmernenia pracovníkov diaľničnej a stavebnej spoločnosti. Upozorňujeme návštevníkov, že trasa prechádza členitejším lesným terénom a horským chodníkom, miestami so strmším stúpaním.
Hrad Likava patrí medzi expozície Liptovského múzea v Ružomberku.
Liptovské múzeum Ružomberok – geológia, paleontológia a botanika, zoológia, Feudalizmus, Cechy a remeslá v Liptove, Národopis, Galéria sakrálneho umenia Liptova, Život a dielo Andreja Hlinku, História výroby papiera, Z dejín mesta Ružomberok.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline – expozície bývania a spôsobu života rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti.
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš – Z dejín poľovníctva a rybárstva v Liptove.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok – Expozícia ovčiarstva a galéria ľudového výtvarného prejavu, Ľudová modrotlač v Liptove, Galéria paličkovanej čipky. Komorský úrad likavsko-hrádockého panstva, Historická soľná cesta, Z dejín mesta Liptovský Hrádok.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec – Expozícia tradičného bývania a spôsobu života.
Expozícia baníctva Maša – Liptovský Hrádok – Tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva.
Kostol všetkých svätých Ludrová – Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou.
Banícky dom Vyšná Boca – Expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny
Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok – jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku.
Spoznaj mesto Liptovský Mikuláš
s turistickým sprievodcom za najväčšími atraktivitami, zaujímavosťami z histórie, súčasnosti a života význačných osobností. Prehliadka mesta spojená s fotografovaním pôsobivých dominánt i detailov historického centra.
Naša skúsená sprievodkyňa vás zavedie na miesta, kde ožíva príbeh mesta obklopeného vysokými horami. V jej pútavom rozprávaní sa
vrátite o storočia späť, a zároveň odhalíte krásy dnešného Liptovského Mikuláša. Jeho turistické atraktivity, významné osobnosti, ale
aj tradičné špeciality či výrobky miestnych remeselníkov. Zistíte, kde súdili Jánošíka, čo spája mesto s anglickou kráľovnou Viktóriou, pre
čo Einstein obdivoval mikulášskeho génia Stodolu a veľa ďalšieho.
Piknik v galerijnej záhrade
Galerijná záhrada ponúka pokojnú atmosféru pre rodiny s deťmi, romantické páry, tínedžerov i seniorov. Jej súčasťou je detské ihrisko a v letnom období je dejiskom niektorých podujatí Mikulášskeho leta.
Sprievodcovské služby informačného centra Liptovský Mikuláš
Mikulášske remeslá a jarmoky
Pri príležitosti 600. výročia získania jarmočných práv 60 minút príjemného rozprávania v uličkách historického centra o najväčších turistických atraktivitách a tom najtradičnejšom, čo k mestu oddávna patrí.
Príbeh mesta
S turistickým sprievodcom za najväčšími atraktivitami, zaujímavosťami z histórie, súčasnosti a života význačných osobností. Spojená s fotografovaním pôsobivých dominánt i detailov historického centra.
Mesto v učebniciach
Špeciálna trasa pre žiakov na miesta, kde sa narodili a plsobili velikáni slovenskej histórie, ktorí stáli za udalosťami, čo zasiahli do dejín slovenského národa a dostali sa na stránky učebníc.
Informačné centrum ponúka bezplatné turistické informácie o regióne Liptov.
Zabezpečuje služby:
- predaj turistického sortimentu (mapy, knihy, suveníry, pohľadnice,…)
- predaj Produktov Liptova (zoznam produktov)
- poistenie záchrany v horách
- sprievodcovskú službu
- predaj cestovných lístkov LEO Express, REGIOJET (medzinárodné spoje), FLIXBUS, STUDENT AGENCY (medzinárodné spoje)
- predaj vstupeniek z ponuky portálov TICKETPORTAL, PREDPREDAJ, CINEMAWARE a TICKETLIVE
- zmenáreň (výhodné kurzy, bez poplatku)
- kopírovanie, scanovanie, tlač dokumentov
- prezentáciu na internetových stránkach mesta
Navštívte e-shop INFORMAČNÉHO CENTRA a získajte mapy, turistických sprievodcov, knižné publikácie a suveníry z Liptovského Mikuláša a regiónu Liptov.
Buďte informovaní o aktuálnom dianí a novinkách v Liptovskom Mikuláši a prihláste sa ešte dnes na odber newslettera, alebo sa staňte fanúšikom INFORMAČNÉHO CENTRA na facebooku!