Expozíciu tvorí tradičný vlkolínsky dom roľníckej rodiny, v ktorom sa nachádza expozícia tradičného bývania a života vo Vlkolínci, ktorý je charakteristický aj pre iné horské oblasti severného Slovenska. Súčasťou expozície sú aj hospodárske budovy, v ktorých nájdete diela remeselníkov a umelcov spolu s časťou expozície venovanej poľnohospodárstvu.

Expozícia je prístupná celoročne.

Expozícia vznikla ako reprezentačný priestor na propagáciu Vlkolínca a UNESCO pamiatok na Slovensku. Návštevník v nej môže vidieť vystavené diela maliarov, fotografov a ľudových umelcov.

NOVINKA! Spodnú časť priestorov tvorí expozícia Vlkolínec vo filme.

Expozícia Pátra Pavla Horského

Expozícia venovaná miestnemu rodákovi – Pátrovi Pavlovi Horskému, ktorý sa narodil a vyrastal vo Vlkolínci. Po maturite vstúpil do Noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku v roku 1950 bol tajne vysvätený za kňaza. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol pre svoju vieru režimom prenasledovaný, odsúdený a uväznený. Po prepustení sa v roku 1961 vrátil do rodnej dediny. Pracoval ako opravár rádií, neskôr dostal štátny súhlas pre pastoráciou na Vlkolínci. Ako duchovný pastier bol obyvateľom Vlkolínca vždy pevnou oporou.

Expozícia je prístupná celoročne.

Pôvodne miesto na uskladňovanie obilia a úrody. Sýpka z roku 1837. Obnova národnej kultúrnej pamiatky sýpka – kamenná vo Vlkolínci realizovaná koncom roka 2013 vytvorila revitalizáciou priestor pre účely malej galérie.

Kostol vo Vlkolínci je pre návštevníkov prístupný formou sprístupnenej predsiene, z ktorej je možnosť nahliadnuť do interiéru kostola. Kostol bol postavený v roku 1875 a v minulosti slúžil okrem bohoslužobných účelov aj na kultúrne účely.

Expozícia je prístupná počas hlavnej turistickej sezóny a počas bohoslužieb.

Galéria je umiestnená v budove bývalej školy a nachádzajú sa v nej diela ľudových umelcov, remeselníkov a maliarov.

Expozícia je súkromná a prístupná najmä v hlavnej turistickej sezóne.

Expozícia sa nachádza v historických priestoroch prvého stoličného domu a priľahlého straussovského domu na Námestí osloboditeľov. Prostredníctvom historických predmetov, fotografií a archívnych dokumentov približuje významné udalosti a osobnosti, bohaté hospodárske, národné, kultúrne i športové tradície Liptovského Mikuláša.

V štrnástich kapitolách približuje Múzeum Janka Kráľa vyše sedemstoročné dejiny mesta – od prvej zmienky o Svätom Mikuláši až po koniec druhej svetovej vojny. Osvetľuje, prečo je Kostol sv. Mikuláša tak úzko spätý s dejinami mesta a predstavuje jeho historické podoby. Približuje osudy najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka (1688 – 1713) a krutý spôsob jeho popravy. Umožňuje nahliadnuť do izby romantického básnika Janka Kráľa (1822 – 1876), garbiarskej dielničky či jedálne mikulášskych mešťanov. V ďalších kapitolách sa venuje zemepánom Pongrácovcom, školstvu, osobnostiam národného obrodenia, slávnym mikulášskym rodinám i počiatkom športu a turistiky v meste a jeho okolí. Na záver návštevníkom sprítomňuje obdobie druhej svetovej vojny, židovských transportov a ťažkých bojov o oslobodenie mesta.

Prehliadku expozície je možné doplniť videoprojekcami tematických dokumentov či prezentáciami podľa záujmu školských a záujmových skupín. Návštevníkom je k  dispozícii aj katalóg v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Múzeum Janka Kráľa – expozícia „Mikulášska mučiareň“ bola verejnosti sprístupnená v decembri 1999 v pivničnom priestore v hlavnej budove múzea na Námestí osloboditeľov, v časti straussovského domu.

Rozsahom je síce malá, ale svojím obsahom jedinečná. Jej podtitul „Fragmenty z trpného vypočú­vania Juraja Jánošíka“ napovedá, že predstavuje dokumenty týkajúce sa súdu nad legendárnym slovenským zbojníkom, ktorý sa odohral v Liptovskom Mikuláši 16. a 17. marca 1713: začiatok Fassio Janosikiana a Fassio torturalis (zápisnica z dobrovoľného a trpného vypočúvania Jánošíka). Vystavené sú dobové kresby mučenia a mučiace nástroje, ktoré boli v minulosti súčasťou expozície v kaštieli Vranovo, kde Jánošíka väznili. Medzi nimi vyniká dereš, ktorý je rekvizitou z filmu Jánošík. Spolu s ostatnými nástrojmi (škripec, španielska čižma, palečnica, kliešte na vytrhávanie jazyka, klada, husle) expozícia navodzuje atmosféru doby, keď súčasťou súdnych procesov bolo mučenie.

Múzeum Janka Kráľa v roku 2013 expozíciu zrekonštruovali a reinštalizovali. Pribudli do nej figuríny kata a trestaného a multimediálny informačný panel s dotykovou obrazovkou, kde si návštevníci môžu v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku nalistovať zaujímavé texty a dokumenty viažuce sa k súdu nad Jánošíkom. Rekonštrukcia a reinštalácia bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.

Rodný dom najznámejšieho Vrbičana, básnika, spisovateľa, kňaza a politika Martina Rázusa (1888 – 1937), stojí v blízkosti Sídliska Aurela Stodolu, ktoré sa rozkladá na území bývalej Vrbice – až do roku 1923 samostatnej obce v susedstve Liptovského Mikuláša. Od roku 1993 je dom múzejnou expozíciou. Pôvodné priestory „Rázusovie domu“ sú venované Martinovi Rázusovi, jeho sestre, poetke Márii Rázusovej-Martákovej i ďalším súrodencom Michalovi a Matejovi – známym mikulášskym kníhtlačiarom. Zariadenie, ľudový nábytok prevažne zo začiatku storočia, dopĺňajú fotografie z rôznych období života rodiny Rázusovcov. Časť expozície je spomienkou na ďalšie slávne osobnosti – rodákov z Vrbice, ktorí svojím dielom prispeli k rozvoju rôznych oblastí života na Slovensku i za jeho hranicami. V roku 2005 pribudla k expozícii pôvodne samostatná výstava Mestečko minulosti. Je prierezom vrbickej histórie od najstarších čias až po súčasnosť.

Prehliadku je možné spestriť premietaním videonahrávky dokumentu o Martinovi Rázusovi a filmového spracovania jeho románov Maroško a Maroško študuje. Súčasťou expozície je malá knižnica obsahujúca vydania diel Rázusovcov i základné životopisné publikácie o nich. Pre záujemcov je k dispozícii tlačený sprievodca po expozícii. Predstavuje život a dielo Martina a Márie Rázusovcov a ďalších rodinných príslušníkov, osudy Rázusovie domu i zaniknutej Vrbice. Ďalšia publikácia, ktorú si návštevník môže zakúpiť, má názov Zo života. Poetickou formou, prostredníctvom autobiografických básní, úryvkov próz a fotografií zoznámi čitateľa s rázusovskými osudmi.

Expozícia sa nachádza na Námestí Žiadostí slovenského národa v jedinečnom komplexe budov napojených na mikulášsky evanjelický kostol z roku 1785. Bola otvorená v júni 1987. Stará evanjelická fara (Hodžova fara) približuje búrlivé 40. roky 19. storočia, vznik a priekopnícku činnosť spolku Tatrín – predchodcu Matice slovenskej (1844 – 1848), prípravu a vyhlásenie prvého národno-politického programu Slovákov – Žiadostí slovenského národa (1848). Fara bola svedkom pôsobenie takých osobností, akými boli kňazi Matúš Blaho, Michal Miloslav Hodža, Jur Janoška. Autentické priestory, dobový nábytok, vzácne knihy, faksimile dobových dokumentov i obrazový materiál dokumentujú dôležité postavenie Liptovského Svätého Mikuláša ako jedného zo stredísk národného a politického života na Slovensku v polovici 19. storočia.

Prehliadku je možné spestriť premietaním videonahrávok o osobnostiach mesta, pripravením rôznych kvízov, či pripraviť vzorovú vyučovaciu hodinu. V expozícii je možné zakúpiť si propagačný materiál o vzniku a pôsobení spolku Tatrín a Žiadostiach slovenského národa.

Synagóga na Hollého ulici, poznačená v interiéri zubom času, je verejnosti prístupná počas letnej sezóny v júli a auguste. Múzeum Janka Kráľa nej prezentuje históriu kedysi početnej mikulášskej židovskej komunity a rôzne umelecké projekty. Pamätná tabuľa na priečelí pripomína vyše 800 obetí holokaustu odvlečených z Liptovského Mikuláša do koncentračných táborov.Synagóga predstavuje najmonumentálnejšiu klasicistickú stavbu v meste a radí sa medzi najväčšie na Slovensku. Židovská náboženská obec ju postavila v r. 1842-1846 na mieste prvej drevenej synagógy. Súčasný vzhľad jej v roku 1906 priniesla prestavba podľa projektu známeho budapeštianskeho staviteľa Leopolda Baumhorna, ktorý patril k najznámejším odborníkov na výstavbu, resp. prestavbu starších synagóg. Podarilo sa mu pôvodný objekt maximálne zachovať, pritom zmodernizovať a rozšíriť jeho kapacitu konštrukciu empor, pričom harmonicky prepojil klasicistický exteriér so secesným interiérom.

V roku 1979 synagógu od židovskej náboženskej obci odkúpil Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. Využíval ju ako skladisko rôzneho materiálu, takže pôvodný interiér bol zničený. Zachovali sa len radové drevené lavice na galériách. Nové vedenie mesta Liptovský Mikuláš sa v roku 1991 rozhodlo synagógu opäť sprístupniť verejnosti. Do záchranných prác v schátralom objekte investovalo 5 miliónov korún. V roku 1998 ju odovzdalo do vlastníctva Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.