Stojí vysoká divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina…, potiaľto nám klasický verš zo Sládkovičovho Detvana tak trochu pasuje aj na náš dnešný výlet. Pravda, budeme sa pohybovať v Nízkych Tatrách, a tak s Poľanou nad Detvou budeme mať spoločný len názov vrcholu. Čaká nás prechod hlbokými lesmi, ale aj vysokohorsky modelovaným hrebeňom cez Bôr z Demänovskej doliny. Mimochodom, práve bočný hrebeň Bôru je druhou najvyššou odbočkou z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier po Skalke. Zaujímavosťou je, že práve najvyššia kóta tohto bočného hrebeňa (označovaná Zákľuky) nemá v niektorých mapových podkladoch oficiálny názov. Pritom má na nízkotatranské pomery úctyhodnú výšku 1915 metrov. Na úvod ešte jedna pikoška z našej dnešnej túry, slávnu Poľanu nad Detvou je možné pri dobrom počasí zahliadnuť práve z nízkotatranskej Poľany.

Štartujeme pri Demänovskej jaskyni slobody po žltej značke, ktorá bude pre nás smerodajná približne tri štvrtiny trasy. Rýchlo dosiahneme sedlo Sinej, kde sa dostávame na hrebeň. V sedle odbočíme doľava, ešte chvíľu pokračujeme lesom v očakávaní najpríjemnejšej časti turistiky. S príchodom medzi prvé chuchvalce kosodreviny sa pred nami otvorí krajina lúčok s čučoriedím.

Štartujeme pri Demänovskej jaskyni slobody po žltej značke, ktorá bude pre nás smerodajná približne tri štvrtiny trasy. Rýchlo dosiahneme sedlo Sinej, kde sa dostávame na hrebeň. V sedle odbočíme doľava, ešte chvíľu pokračujeme lesom v očakávaní najpríjemnejšej časti turistiky. S príchodom medzi prvé chuchvalce kosodreviny sa pred nami otvorí krajina lúčok s čučoriedím.

Blížime sa k napojeniu na hlavný hrebeň Nízkych Tatier v oblasti Poľany. Na dosah ruky sú charakteristické kotlovité závery bočných dolín z pravej aj z ľavej strany. Každý ďalší vrchol poskytne širšie výhľady.

Vysokohorské prostredie, ktoré je v rámci krajín V4 také jedinečné, sa rozprestiera všade navôkol. Kotliská, Chabenec, Skalka, Chopok, Ďumbier, z Poľany je všade blízko. Kým doteraz sme si vychutnávali ticho a len ojedinelých turistov, v tomto bode sa krásy odnoží Demänovskej doliny rozhodli spoznávať znateľne vyššie počty nadšencov. K dobrej nálade prispieva aj presvitanie blankytných verzií oblohy nad nami.

Cik – cak chodník (stále žlto značkovaný) nám zo sedla Poľany ponúka omamné pohľady do doliny Zadnej vody. Dychberúce scenérie musíme kombinovať s rovnakou dávkou pozornosti pri pomerne strmom zostupe pomedzi kosodrevinu a balvany. Slnečné lúče, ktoré sa predierajú pomedzi hustnúci les a jeho podrast vytvárajú v lokalite Tri vody romantické zákutia. Hneď aj zabúdame, že nás trochu pobolievajú nohy. Na okraji Vrbického plesa prehodíme výhybku a ku Demänovskej jaskyni slobody miernym klesaním zídeme po modro značkovanej trase. Zavŕšili sme približne osemhodinový okruh pokladmi, ktoré v podobe prírody v jej rôznych výškových stupňoch Demänovská dolina v spomenutej lokalite poskytuje.

Autor: Ján Sokolský