O pôvodnom plemene – ovečke valaške o vzťahu k práci, ktorú robí na kolibe, ako sa stará o údržbu a ošetruje zvieratá a venuje tomu viac než len nadšenie rozpráva pán Peter Kompiš z Čutkovskej doliny.

Skúsme si na začiatok položiť otázku, aké sú predstavy o salašníctve?

Predstavy sú veľmi romantické, avšak koho to naozaj nevábi, ten utečie. Mal som takých ľudí, ktorí sem prišli, najskôr mali tie ružové predstavy, potom párkrát zmokli a keď zistili, že si nemôžu robiť, čo chcú a kedy chcú tak doslova utiekli.

Je potrebné salašníctvo v súčasnosti?

Ťažko použiť slovo potrebné, ani si nemyslím, že je celkom správne. Keď som ja začal rozmýšľať o valaške a jeho podstate, išiel som sa najskôr porozprávať s ľuďmi, ktorí prírodu a jej prirodzené správanie poznajú, aby som sám pochopil tejto „filozofii“.

Pravda je taká, že príroda ovčiarstvo nepotrebuje, je to pre ňu prakticky cudzí produkt. Niektoré biotopy tu samozrejme už vďaka ovčiarstvu sú, ale vedelo by to tu byť aj bez toho.

Jediný naozajstný zmysel ovčiarstva je naplniť zmysel života ľuďom, ktorí chcú takýmto spôsobom života žiť. Všetko ostatné je umelé. Pretože tu vás nemá čo lákať, nie je tu nič, čo nám civilizácia priniesla. Úplne tu stratíte práve tú, civilizáciou nadobudnutú slobodu, ak sa to vôbec dá tak pomenovať.

Prečo ste sa vy rozhodli pre toto plemeno a vôbec, pre tento typ života?

Som vyuštudovaný strojár a presne toto čo robím je úplný opak. Tu je každý deň iný, stále je tu niečo nové. Napriek tomu, že sa to môže zdať stále to isté, tie ovce vás stále prekvapia. Je to živý materiál a vždy sa môže stať niečo iné, či už pri pasení alebo pri kotení. Rovnako ako každá matka je iná a každý baran tiež.

Pre mňa je to práca, ktoré má najbližšie k prírode. Toto plemeno som pôvodne nepoznal, ale keď som si o ňom začal čítať hneď ma to vtiahlo. Zoznámil som sa s Mirom Blcháčom, pani Zuskinovou a už to išlo.

V neposlednom rade cítim, že v krvi ovečky valašky je niečo špecifické. Ešte presne nevieme čo, ale intuitívne cítime, že zachraňujeme niečo, čo môže byť pre nás v budúcnosti dôležité.

V čom spočíva špecifickosť ovečky valašky?

V prvom rade má rohy. Všetky tieto ovečky sú rohaté, mnohé rohy sú veľké a vykrútené. Tie sa nazývali širane a tie menšie zasa kimle. Gazdovia kedysi poznali svoje ovce podľa rohov, alebo aj podľa „masky“ na tvári a podľa toho ich aj nazývali: okala, mucha, belica.

Ďalšou špecifickou vlastnosťou tohto plemena je chodivosť, ktorá sa formovala prirodzene. Starostlivosť ešte nebola na takej úrovni, ako dnes a ovce spásali tie najnáročnejšie miesta, resp. museli ísť do ťažkých podmienok.

Čo jej úžitkovosť?

Ovečka valaška je skôr na potreby prežitia človeka. V čase hospodárskej krízy, keď ľudia odchádzali do Ameriky, ostávali na Slovensku takí, čo mali zo 30 oviec. Prežili vďaka vlne, mäsu a mlieku. Tak ako sa hovorí, trojaký úžitok.

Aká veľká musí byť láska k tomuto zvieraťu?

Ani by som nepovedal, že veľká, skôr taká prirodzená. Takémuto človeku nemôže vadiť úmrtie, musí to mať v hlave usporiadané. Nie je to ľahké, ale tu je to také prirodzené, nejak sa s tým človek žije. Musí hlavne chcieť zvieratám rozumieť a nenavyšovať sa nad prírodu.

Peter Kompiš má prírodu naozaj rád a ovce ho doslova pustia medzi seba. Tú lásku a pohľad na toto plemeno rád sprostredkuje aj turistom, a preto Čutkovská dolina spolu s Kolibou u dobrého pastiera prispieva svojou čiastkou k udržateľnému cestovnému ruchu na Liptove.