Sú nielen krásne, ale aj prospešné. Ponorte sa spolu s nami do témy vodopády, odhaľte ich krásu a spoznajte ich blahodarné účinky. Pán Leonard Ambróz, dokumentátor ochrany prírody, dokáže stráviť pri vodopáde dlhé hodiny a cítiť sa pritom veľmi príjemne. Ako sám hovorí, vzduch je pri padajúcej vode čistejší, zbavený väčšiny mikróbov a choroboplodných zárodkov a takýto kontakt s prírodou človeka doslova rozvíja.

Liptovské vodopády patria k pýche regiónu a výnimočne ho dopĺňajú. Čo sa dá považovať za vodopád a aké typy vodopádov  na Liptove nájdeme?

V literatúre nájdeme pod pojmom vodopád charakterizované miesto, v ktorom vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky viac ako 3 metre, alebo preteká cez skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov. Chránené vodopády sú však len také, v ktorých voda v koryte vodného toku pretrváva po celý rok.

Vodopády doslova zapadajú do regiónu, sú súčasťou členitosti reliéfu. Naše liptovské hory majú už miestami aj charakter veľhôr, teda strmé žľaby a množstvo skalných stupňov a práve to prispieva k vzniku ako aj k rôznorodosti vodopádov. Máme tu vodopády, ktoré razom prepadajú, či už kolmo alebo previsom, potom kaskádovité vodopády s jedným alebo s viacerými prepadmi. Každý jeden z nich je svojim spôsobom jedinečný.

Spoločne sme sa vybrali pozrieť na Brankovský vodopád, najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách. Kde ho nájdeme a čím je pre vás výnimočný?

Okrem toho, že je to najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách s výškou prepadu 55 metrov sa radí medzi 5 najvyšších vodopádov na Slovensku. Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, na ústí do Revúckej doliny, pri obci Podsuchá, v dolinke pod Brankovom v nadmorskej výške 830 m n. m. Z Podsuchej sa k vodopádu dostaneme pohodlným, zeleno značeným turistickým chodníkom. Tento chodník má krátku odbočku k vodopádu, inak pokračuje na vrch Veľký Brankov. Tvorí ho skalná vápencová hrana, cez ktorú prepadá vodný tok, ktorého šírka nad vodopádom je až 2 metre.

Jeho tok veľmi kolíše, v suchom období je len maličkým cícerkom. Keď ho však človek zastihne po väčších dažďoch, dokáže doslova ohromiť. V zimnom období sa mení na veľkolepý ľadopád. Vodopád a jeho okolie je od roku 1980 vyhlásené ako národná prírodná pamiatka.

Ďalším očarujúcim vodopádom na Liptove je Lúčanský vodopád. Sám tvrdíte, že tento vodopád je úplnou raritou. Prečo?

Áno presne tak, je doslova raritou pretože je  celkom iný, ako zvyšné vodopády na Slovensku. Nachádza sa priamo v centre kúpeľnej obce Lúčky na travertínovej vrstve a je až 12 metrov vysoký. Výnimočný je tým, že si nedeštruuje, ale v podstate sám vytvára vlastné skalné podložie. Zrážaním z vody sa tu tvoria penovce, teda travertíny, ktoré vznikajú zrážaním z termálnych a minerálnych prameňov. Ich hlavnou zložkou je minerál kalcit, ale obsahujú aj prímes iných látok, napríklad zlúčenín železa, ktoré sa miestami prejavuje oranžovým až hnedým sfarbením. Najviac vody má Lúčanský vodopád prirodzene na jar, teda v čase topenia snehu. Naproti tomu mal minulý rok, v období sucha, vody mimoriadne málo. V skalnom útvare, cez ktorý padá voda sa dokonca nachádzajú aj jaskyne – Jaskyňa v Lúčanskom vodopáde je dlhá 25 metrov a Malá jaskyňa v Lúčanskom vodopáde je dlhá 6 metrov.

Liptov sa môže pýšiť  aj vodopádmi ľadovcového typu, tzv. glaciálnymi vodopádmi. Jedným z nich je Šarafiový vodopád v Západných Tatrách. Kde sa presne nachádza a prečo by sme ho mali navštíviť?

Šarafiový vodopád je veľmi dobre prístupný pre turistov, ktorých cieľom je obľúbená Žiarska chata v Žiarskej doline, ale aj pre tých, ktorí majú namierené ďalej na okolité vrchy a hrebene Západných Tatier. Ku chate vedie asfaltová cesta (cesta je pre autá uzavretá, vhodná je pre peších turistov aj cyklistov), ale aj náučný chodník, ktorý sleduje trasu starej pôvodnej cesty dolinou. Od Žiarskej chaty vedie zeleno značený turistický chodník do Jaloveckého sedla (1858 m n. m.) a ďalej na Príslop (2142 m n. n.) a Baníkov (2178 m n. m.). Nie je nutné vystúpiť až na tieto vrcholy, postačí, prejsť od chaty len krátky, zhruba 10-minútový úsek, popri symbolickom cintoríne a za chvíľu sme pri Šarafiovom vodopáde. Vodopád je krásne viditeľný aj v strmom žľabe Príslopu pri ceste Žiarskou dolinou na chatu.

Ide o typický vysokohorský vodopád na Šarafiovom potoku v juhovýchodnom žľabe Príslopu. Toto úbočie dostalo priliehavý názov Krásne. Šarafiový vodopád sa nachádza v nadmorskej výške 1480 m . m., je tvorený sériou viacerých kaskád v celkovej dĺžke toku 20 metrov, pričom jeho najvyšší skok má výšku 3,5 metra. Je to glaciálny vodopád, čiže jeho vznik je podmienený prítomnosťou strmého skalného prahu ľadovcovej doliny, vymodelovanej horským ľadovcom počas poslednej doby ľadovej . Je to teda zároveň aj kaskádovitý typ vodopádu, čo znamená, že nepadá zvisle, voda skôr prudko tečie v niekoľkých stupňoch – teda kaskádach.

To, že naozaj radi trávite čas pri vodopádoch sme videli na vlastné oči. Čím vás očarujú?

Vodopád krásne odráža to, ako si príroda ide svojou vlastnou cestou a našou jedinou úlohou je ju chrániť. Ukazuje nám svoju dokonalosť. Vodopády a celkovo prírodu netreba vylepšovať, treba sa o ňu starať. Vylepšovať, respektíve zveľaďovať by sme mali skôr naše vnútro a kontakt s prírodou tomu môže len prispieť Pri vodopádoch je moment oddychu, niekedy až meditácie o to silnejší, že vodopád zvlhčuje prostredie a lesné tône, v ktorých sa väčšinou vodopády nachádzajú dovedna s ionizáciou okolitého vzduchu pozitívne ovplyvňujú náš stav. Vzduch je výrazne čistejší, je zbavený choroboplodných baktérií a mikróbov.

Ak by ste si mali vybrať, ktorý je váš obľúbený vodopád?

Je to náročná otázka, ale ak by som si mal vybrať len jeden, tak je to posledne spomínaný Šarafiový vodopád, pretože sa mi spája so začiatkami mojej turistiky v Žiarskej doline a aj preto, že celé Západné Tatry mám v podstate najradšej.

Pán Leonard Ambróz je človek, ktorý dokáže kvetnato rozprávať nielen o vodopádoch, ale o prírode celkovo. Voda má pre neho dokonca aj špecifickú vôňu, oddýchnuť si pri nej je pre neho veľmi prirodzené. V Múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva pracuje ako dokumentátor ochrany prírody, spravuje zbierku listín a dokumenty o ochrane prírody. Na svojom mieste je naozaj správne, o čom svedčí jeho svedomitá práca a láska k prírode.