Túra má iné miesto štartu a cieľa, na oboch stojí autobus. Rozdiel sa po asfaltke dá odšliapať aj pešo, ale nám sa podarilo stihnúť autobus, ktorý má zo zastávky Demänovská dolina, Jasná odchod o 9.12 h. O 7 minút sme vystupovali na zastávke Demänovská dolina, Lúčky. Hneď sme pri smerovníku a začíname vykračovať po zelenej značke.

Sme na trase náučného chodníka, postupne míňame dve rovnaké tabule o partizánskych bunkroch Krčahovo. Dá sa k nim odbočiť po červenej značke, ale to necháme na inokedy. Predsa len, túra má 7 hodín čistého času a je pol desiatej, k tomu nás čaká šoférovanie domov.

Z pekného chodníčka sa rýchlo dostávame na zvážnicu a pokračujeme po nej. Najprv lesom, ale od spomínaného rázcestia s červenou značkou stromov ubúda. Oblakov naopak pribúda, onedlho to vôkol vyzerá naozaj apokalypticky. Uľaví sa nám, keď za väčším mostíkom nechávame zvážnicu za sebou a odbáčame vpravo do zvyškov lesa.

O nejaký čas sa dostávame do pekného lesa s jasnozelenými papraďami, po ľavej ruke máme potok Demänovka. Konečne sa cítime ako v národnom parku. Chodník stúpa príjemným sklonom. Na rázcestí Široká dolina, záver si robíme desiatovú pauzu. Dá sa tu odbočiť na červeno značený chodník, ktorý by nás doviedol traverzom na Lukovú a odtiaľ na Tri vody, čo je zase v strede Zadnej doliny, ktorou sa budeme vracať. Je tu pekný lesík, takže si pesimisticky hovorím, že by som si trasu mala rýchlo prejsť, kým tu ešte sú stromy.

Široká dolina sa pomaly otvára. Na jednom mieste ideme priamo cez potok Demänovka. Okolo nás je len kosodrevina. Chodník sa mení na vykladaný skalami, je to fotogenické, a tak sa hráme s foťákmi, aj keď dosť fúka. Došlo aj na čiapky a rukavice. Len poslednú bundu si nechávam na hrebeň, ktorý sa miestami stráca v oblakoch. Hýbu sa rýchlo, hore to bude veselé. Chodník sa vrtí peknými serpentínami, viditeľnosť je stále dobrá, a tak onedlho dosahujeme rázcestie pod Krúpovou hoľou. Tu na chvíľu zmeníme farbu chodníka na žltú a príjemným traverzom sa blížime na hlavnú trasu hrebeňom. Pre istotu sme si obliekli bundy. V Demänovskom (Širokom) sedle sa do nás oprie taký vietor, že blahorečíme všetkým vrstvám, ktoré sme si vzali. Musíme na seba nahlas kričať, vietor fučí ako besný. Chvíľami strácam rovnováhu. Toto nebude 13 m/s v nárazoch.

Pri jednom väčšom súskalí si robíme pauzu v závetrí a obdivujeme skalnaté zrázy na severnej strane masívu. Od tohto bodu sa však dovalí taká hmla, že s výhľadmi je koniec. Aj vykladaný chodník a skalní mužíci v hmle vyzerajú pekne, ale nie sú podmienky na obdivovanie, ledva sa vlečiem, vietor mi vyráža dych.

Kamienka je zavretá, lebo sa pristavuje jedáleň, a tak si robíme pauzu v Rotunde. Je tu celkom dosť ľudí, čo ma pri tomto počasí prekvapuje. Pri polievke sa bavíme na zistení, že SHMÚ vydal výstrahu pred silným vetrom na horách. To už je nám teraz nanič.

Prezliekam si suché veci, keďže stúpať by sme už prakticky nemali. S chalanmi sa dohodneme, že pôjdeme každý svojím tempom do sedla Poľany a tam sa stretneme v nejakom závetrí na žltej. Vrchol Chopku vynechávame. Vietor snáď ešte zosilnel. O chvíľu podchádzam vlek na Zadných Derešoch, vidno z neho len siluetu v hmle a strašne vŕzga, cítim sa ako v horore. Míňam svoju obľúbenú lúčku s kamennou lavičkou, výhľady nulové, takže sa ponáhľam ďalej.

Chodník sa miestami blíži až k zrázu. Vietor je veľmi silný, tak sa snažím držať od okraja čo najďalej, aby ma nesfúklo. Opúšťame sedlo Poľany.

Popri stále silnejúcom potôčiku Zadná voda pomaly schádzame do pásma lesa. Na rázcestí Tri vody je naozaj vôd a vôd, dva potoky a nejaké stružky na turistickom chodníku. Pár krokov prejdeme po červenej a dávame si olovrant. Potom len príjemným lesom k Vrbickému plesu. Tu už dokonca svieti slnko. (Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.979873, 19.594138

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Chopok.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Ráno pred ôsmou parkujem pri Stanišovskej jaskyni, je tu ľudoprázdno a príjemne chladno. Dolina vonia. Rýchlo beriem batoh, miniem jaskyňu a miznem v Stanišovskej doline. Zláka ma úzky chodníček vľavo od potoka, no ten je súčasťou akéhosi rozprávkového okruhu pre deti a čoskoro odbáča doľava. Preskočím potok a pokračujem ďalej zvážnicou. Úzka dolinka sa kľukatí, no čoskoro sa otvára. Je tu prameň. Naberám vodu do fľašiek, ktoré som mal prázdne, lebo som práve s týmto prameňom počítal. Míňam luxusne vyzerajúci posed a potom aj lúku so senníkom. Tu sa dolina opäť zužuje a stúpam hustým, no nízkym porastom plným lopúchov a malinčia. Úzky chodníček dáva tušiť, že nie som práve na frekventovanej turistickej magistrále. Keďže predchádzajúce dni dosť pršalo, od kolien dolu mám nohavice mokré a tiež rozhodnutie vziať vysoké nepremokavé topánky sa vyplatilo.

Vchádzam do lesa a dva červené pruhy na strome informujú, že prechádzam hranicou NPR. Ako sa v Stanišovskom sedla dozvedám, ide o NPR Jánska dolina. Do sedla vedie síce krátky, zato veľmi výživný výšvih lesom priamo po spádnici nahor. Na mokrých koreňoch sa topánky náramne dobre šmýkajú a občas mám dojem, že je to jeden krok nahor a dva nazad. Našťastie to netrvá dlho. V Stanišovskom sedle sa pripájam na červenú značku, no tá ide spolu s mojou žltou len krátko a čoskoro sa odpája smerom do Liptovskej Porúbky.

Do sedla Brtkovica

Zo Stanišovského sedla do sedla Brtkovica je to kúsok. No ja nejdem priamo a idem ešte preskúmať Pamiatku SNP, Partizánsky ubytovací bunker. Vedie k nemu významová (no asi len miestna) značka. Teda asi sa skôr dá povedať, že buď viedla (pred lesníckou kalamitou) alebo ide len o značenú odbočku. Stúpam rúbaniskom zarasteným vysokou trávou a malinčím. Náznak zvážnice ma vedie nahor.

Bunker samozrejme miniem a keď už príliš stúpam, radšej vytiahem navigáciu a podľa nej sa vraciam dolu a v správnom mieste odbočím k bunkru. Je veľmi zarastený a hoci je len možno 10 metrov od chodníka, bez navigácie by to bolo bez šance. Vstup je zanedbaný, no vo vnútri je bunker v poriadku a aj by mohol poskytnúť úkryt, prípadne aj nocľah.

Podľa informácií z našej GPS databázy by mali byť v tejto oblasti aj dva pramene. Jeden pri urbárnej chate (kúsok od žltej turistickej značky) a jeden povyše na zvážnici, ktorá sa odkláňa doprava od smeru žltej značky. Prameň pri chate je pekne upravený, vyvedený rúrkou, no žiaľ voda z neho netečie. Idem preskúmať druhý a je na tom podobne. Jeho okolie je neupravené, hoci náznak pôvodnej starostlivosti tu je vo forme ohradenia a dvoch válovov. Možno dôsledok nedávnej rozsiahlej ťažby. Vraciam sa k urbárskej chate a po zvážnici som o chvíľu v sedla Brtkovica.

Slemä

Zo sedla vedie úzky chodník, ktorý sa miestami takmer stráca v náletovom poraste rúbaniska. Po asi 150 výškových metroch predierania sa ma chodník vypľuje na zvážnici, po ktorej značka chvíľu pokračuje. Keď sa zvážnica stáča doprava do rozsiahleho rúbaniska, značka pokračuje ďalej strmo nahor. Míňam tabuľu informujúcu o vstupe do NPR Ohnište a zároveň do územia Európskeho významu.

Na okraji rezervácie je ďalšia Pamiatka SNP, pozorovací bunker. Žiaľ okolie je opäť neupravené, náučná tabuľa je v dezolátnom stave a navyše aj objekt má zjavne narušenú statiku a potreboval by poriadne opraviť. Celý tento marazmus postupne pohlcuje bujnejúca vegetácia.

Od bunkra sa les postupne mení a začínam mať aký-taký pocit, že som skutočne v národnom parku a nie na lesohospodárskej plantáži. Chodník je síce úzky, no pohodlne vedený serpentínami strmého zrázu Slemä. Miesta, kde padli stromy, sú prepílené, aby nebolo treba preliezať. Nie je toho veľa.

V hornej časti výšľapu sú kde-tu aj miesta s výhľadmi. Vápencový charakter je zjavný aj početnými, hoci zatiaľ nie príliš vysokými, skalnými útvarmi. Na jednej z vyhliadok je lavička a tu chvíľu vegetím. Potom je už len kúsok k rázcestiu Slemä. Odtiaľto vedie významová značka (trojuholník) na vrchol Slemä. Tu leží vrak lietadla z 2. svetovej vojny. Okrem toho sú odtiaľto aj krásne výhľady juhozápadným smerom. Krásne vidieť Ďumbier a trochu viac vpravo aj Chopok. Skôr ako sa oko oprie o hrebeň, vidí lesohospodársku spúšť v NAPANTe. Je neskutočné, koľko ťažby bolo v srdci národného parku za posledné roky.

Ohnište

Zelená značka pokračuje rezerváciou. Je tu prevažne smrekový les nižšieho vzrastu. Občas idem cez miesta s popadanými stromami. Nič netreba preliezať, chodník je na úzko prerezaný. Mladý podrast s prirodzeným zmladením sa teší z množstva svetla, ktoré zrazu má. V niektorých miestach na starých kmeňoch už rastú malé stromčeky. Príroda to tu zjavne zvláda aj bez zásahov.

Vychádzam z lesa do Michalovského sedla, kde je šípka k prameňu. Na dvoch-troch stromoch je potom aj významová značka. Kopaný chodník je dobre viditeľný, široký a aj bez značkovania by sa k nemu dalo dostať bez problémov. Voda je zachytená do hrubej hadice a tečie pomerne výdatne, takže sa na prameň dá spoľahnúť. Keďže na Brtkovici som nenabral, tu som si doplnil zásoby, aj sa poriadne napil.

Po návrate do sedla pokračujem lesom, no už o chvíľu z neho vychádzam na Zadnej poľane. Zaujímavé je, že táto poľana je vyňatá z NPR. Je to kvôli tomu, že sa tu pri vzniku NPR plánovalo naďalej pásť. Ovce tu však nenájdete, lebo pasenie sa doteraz neobnovilo, no vraj sa o tom stále uvažuje. Podobne je na tom aj Predná poľana, na ktorú sa pekným prostredím lúk a riedkeho lesa onedlho dostávam. Riedky les zjavne z polian postupne ukrajuje a pasenie by sa tu hodilo obnoviť aj z dôvodu zachovania vzácnej vegetácie. Tento úsek je jedným z najkrajších na trase. Keďže poľany sú vyňaté z najvyššieho stupňa ochrany, na Prednej je aj poľovnícky posed. A obďaleč Koliba na Ohništi. Problémom je však voda, po ktorú treba ísť až k spomínanému prameňu pod Michaloveckým sedlom. Horšia dostupnosť vody je tiež vraj dôvodom, pre ktorý je obnova pasenia problematická.

Na juhozápadnom okraji Prednej poľany sa zelený turistický chodník vetví. Doprava ide významová odbočka na vrchol Ohnišťa a doľava pokračuje hlavná trasa smer Svidovské sedlo. Na vrchol a zároveň okraj planiny to trvá asi 20 minút. Chodník vedie častými polomami menšieho rozsahu, preliezať treba vari 1-2 stromy, inak je to bez problémov priechodné, väčšinou obchádzaním. Tiež tu nájdeme pekné príklady toho, ako si les s polomom celkom dobre vie dať rady sám. Bude zaujímavé si túto túru prejsť povedzme za 10 rokov.

Z Ohnišťa kedysi viedol chodník cez nádherné skalné terasy plné kveteny až k skalnému oknu, ktoré je viditeľné aj z Jánskej doliny. Žiaľ z dôvodov ochrany prírody je chodník uzavretý. Ako turista si tam človek pripadá ako na inej planéte. Na jednej strane sa nemôže ísť pozrieť na tieto krásne miesta, lebo by to príroda nezvládla, hoci turistická frekventovanosť je aj v top sezóne minimálna. Zároveň má z Ohnišťa ako na dlani to, ako si táto krajina reálne predstavuje národný park. Pohľad na rozsah ťažby, ktorá v ostatných rokoch v tejto lokalite prebehla, je zdrvujúci.

Cez Svidovské sedlo k horárni

Na Ohništi vegetím pomerne dlho. Začína sa mi však zdať, že búrka, ktorá tancuje kdesi medzi Čertovicou a Bacúšskym sedlom, postupuje mojím smerom. Končím s vegetením, pobalím batoh a vyrážam nazad. Hoci je mi jasné, že odtiaľto musí ísť neznačená skratka na zelenú značku, radšej sa vraciam po významovej značke nazad na rázcestie. Čo keby som náhodou stretol strážcu, ktorý by si povedal, že zjavný deficit ochrany prírody v národnom parku treba dohnať na mne? Navyše les je krásny, času mám dosť, takže pohoda.

Tento smer túry som si vybral aj preto, aby som sa vyhol strmému zostupu zo Slemä. Akosi som však pozabudol, že aj z Ohnišťa na Svidovské sedlo je to riadny krpáľ. Chodník tu ide prevažne strmo dolu bez pohodlných serpentín a miestami je to cez skaly umazané od hliny, takže nohy dostávajú zabrať. Zostup je však o cca 200 výškových metrov kratší ako zo Slemä, takže trochu som si pomohol.

Tesne pred Svidovským sedlom je stružka potoka akurátne vhodná na nabranie vody. Trochu sa osviežim, doplniť nepotrebujem. V sedle je o turistický smerovník opretý odtrhnutý cyklosmerovník (komu asi tak prekážal) spolu s tabuľkou informujúcou o premávke drevárskych kamiónov.

Popod Ohnište pokračujem smerom k horárni pred Bystrou. Ide mi to to celkom svižne, smerovníkový čas výrazne predbieham. Cestou ma ešte pozitívne prekvapí malé stádo hovädzieho dobytka. Pasenie do týchto lokalít historicky patrí a je fajn, že sa sem v únosnej miere vrátilo.

Záverečný úsek Jánskou dolinou

Od horárne pokračujem Jánskou dolinou. Jej značné časti sú na oboch stranách súčasťou rezervácií, takže dolina je ako celok pekne zachovalá. Na viacerých miestach pekne vidieť povrchové krasové javy. Nad vyvieračkou Hlbokô je aj upravená drevená terasa s pekne spracovanou náučnou tabuľou. Výhľad na samotnú vyvieračku je dosť obmedzený vegetáciou, no pozorné oko Hlbokô nájde aj pomedzi. Jediným neduhom tohto záveru túry je asfalt, ktorý dáva nohám riadne zabrať. Keby bolo možné potiahnuť turistický chodník aspoň čiastočne mimo cesty, bolo by to super.(www.hiking.sk)

Miesto štartu: 49.008053, 19.677703

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Liptovský Ján.

V obci Liptovský Ján sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Liptovská Anna

Auto som odstavil na konci dediny pri drevenej zvonici, z ktorej sa vykľula zrúcanina starého kostolíka z 13. storočia, ktorý v roku 1805 vyhorel. Najprv odbočujeme do poslednej uličky v dedine, mapa však v tomto prípade klame a cesta beznádejne končí pri bráne, za ktorou sa majiteľ prekrikuje so štekajúcimi psami a zrejme po stýkrát niekomu vysvetľuje, že správna trasa vedie až vyššie vo svahu, treba len prejsť kúštik hlbšie do doliny.

Strmými chodníčkami na Jánošíkov stôl

Tentokrát zo správnej zvážnice odbočuje do svahu nenápadný chodníček, kontrolujem pre istotu mapu a vydávame sa po ňom. Po nočnom lejaku je hlinitý povrch trochu šmykľavý. Z pravej strany sa po chvíli pripája ďalší a na moje prekvapenie sa na strome objavuje červená značka. Neviem kde jej trasa začína, ale toto vysvetľuje, prečo je chodník tak dobre vyšliapaný. Treba dodať, že svah je celkom slušná strmina. Pomedzi stromy sa občas objaví výhľad na Liptovskú Maru, výstup je síce namáhavý, ale nesmierne si ho užívam, lebo les vonia po nočnom daždi, zeleň je úchvatná – veď sme na Liptove v polovici júla!

Vytrvalo stúpame, míňame výrazné sutinové pole a nad hlavami sa objavuje poriadny skalný útes. Skúmam peknú stenu, ale nikde nevidím skoby ani nity, možno sa tu naozaj nelezie. Hore sa objavuje kríž a vyhriata skala skutočne pripomína stôl, resp. vytvára veľmi pohodlnú lavicu, priam ideálnu na piknik. Na skale je namaľovaný koniec červenej značky, no nikde tu nie je smerovník. Kým rabujeme zásoby jedla z batohov, prenasleduje ma myšlienka na nenápadný chodníček, ktorý pred odbočením na skalnú terasu pokračoval ďalej do masívu Čerenovej. Jednak ma nenadchýňa predstava zostupu po rovnakej ceste a jednak mám chuť na ďalšiu improvizáciu. V digitálnej mape nachádzam neznačkovaný, ale zreteľný chodník, ktorý vedie úbočím a iba mierne križuje vrstevnice.

Poľovnícky chodník popod Čerenovú a Lomnô

Niekde nad Veľkým Chočom zahrmí, veď podľa predpovede počasia hrozia občasné prehánky a búrky, ale táto nás minie. Vykračujem po nenápadnom chodníčku zo sedla za skalou. Najprv strmo stúpa, takže zapochybujem, ale potom zmení smer doľava a skutočne kopíruje vrstevnicu. Mapa neklamala. Chodník je ako z najtajnejších snov turistu!

Nie je mi úplne jasné ako vznikol, predpokladám, že už v dávnych dobách slúžil poľovníkom či hájnikom. Miestami ho museli upravovať krompáčom a lopatou, inde je zas celkom nenápadný, vytvorený len podrážkami chodcov, zarastený šťavnatou trávou. Vytrvalo stúpa do svahu, ale sklon je väčšinou príjemný a z divočiny priam krochkám blahom.

Niekoľko úsekov vedie priamo nad skalnými stenami, preto si trasa vyžaduje istý krok. Malé deti by som sem asi nevzal, priepasti pod našimi nohami občas priam berú dych. Pískam si, vyspevujem, lebo toto je ideálne miesto na stretnutie maca. Podľa slov šéfa jedného národného parku (odborníka na medvede) sa radi zdržiavajú na poľovníckych chodníkoch, lebo im umožňujú pohyb s minimálnymi stratami energie a nie sú tak vyrušovaní, ako na značených turistických trasách. Stopy v hline sú len jelenie, ale radšej neriskujeme a najmä tam, kde nevidíme za roh, dávame o sebe hlasno vedieť. Občas kontrolujem náš postup v mape a napredujeme slušne. V jednom mieste uvidíme pomedzi stromy poza susedný hrebeň Veľký Choč. Sem-tam je povrch úzkeho chodníka hlina, inokedy ihličie, korene, často tráva a občas štrk. Keď sme pod vrcholom Lomného, stromy sa rozostúpia a hľadíme na rúbanisko, ktoré odhaľuje impozantný amfiteáter záveru Aninej doliny. Mračná sú tesne za hrebeňom, po ktorom vedie zelená značka.

Biblický dážď

Ponáhľame sa rúbaniskom, ale tu je terén najzradnejší. Porast siaha nad kolená a miestami až pod pazuchy a vo vysokej tráve sa skrývajú konáre po ťažbe, kamene a iné nerovnosti. Hľadáme chodník, ktorý sa miestami stráca, ale kúštik ďalej vidím jasnú líniu, ktorá nás dovedie do sedla Rovne medzi Lomným a Heliašom. Doteraz sme išli väčšinou na sever, tu sa mení smer na západ a nebo vyzerá ako v súdny deň. Zotmelo sa a dážď prichádza takmer ako postupujúca stena, zhadzujeme batohy a navliekame na seba nepremokavú výbavu. Podľa očakávania sa spájame so zelenou značkou a za normálnych okolností by sme sa k autu vybrali po nej na Pravnáč, ale v lejaku hľadáme najkratšiu cestu do doliny.

Lesná cesta sa mení na riavu kalnej vody, ale lejak napokon netrvá ani pol hodiny. V najužšom mieste je cesta vysekaná do skaly, cez ktorú sa valia priam katarakty. Z mokrých vecí sa valia kúdoly pary. Fialový medvedí trus na ceste nám ukazuje, že obozretnosť bola na mieste, v jeho jedálnom lístku sú čučoriedky.

Onedlho sa svet opäť kúpe v letnom slnečnom svetle, ako keby bol celý lejak iba snom, zostal po ňom iba voňavý vzduch. Pozerám sa do úbočia Čerenovej a dochádza mi, že naša trasa viedla ponad biele skaly, ktoré sa vypínajú na mnohých miestach strmého svahu. Ešte pred pár hodinami som o existencii úžasného chodníčka úbočím hory nemal ani tušenia, iba nejakou čudnou zhodou okolností sme dostali možnosť zoznámiť sa s neznámym výtvorom v nezabudnuteľnej prírode Liptova. Takýchto skrytých pokladov nenápadných neznačených chodníkov tu bude určite viac, snáď sa na niektorý z nich ešte niekedy vyberieme.(www.hiking.sk).

Miesto štartu: 49.150079, 19.467067

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Liptovská Anna. – cestovný poriadok.

V obci Liptovská Anna sa nachádza len niekoľko menších ubytovacích zariadení (priváty), ktoré ponúkajú ubytovanie. Odporúčame ubytovacie zariadenia v okolitých obciach, ako Bobrovník, Liptovská Sielnica, Potok poprípade Bešeňová. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v okolitých obciach v hotelových reštauráciách, v penziónoch alebo kolibách.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Aj keď kalendárne leto už začalo a teploty v južných okresoch atakujú 30-tku, v úzkych dolinách pred Liptovskou Tepličkou teplomer ukazuje ráno 2,5 °C. Po príchode do dediny smerujem auto intuitívne na horný koniec, kde sa nachádza väčšie parkovisko (zjavne vo výstavbe) pod lyžiarskym strediskom. Najkratšia cesta hore vedie turistickou značkou celkom strmou roklinou napravo od lyžiarskeho svahu. Výstup je dosť príkry, no našťastie krátky a v chladnom rannom vzduchu to nie je zlé.

Zanedlho sa terén začína vyrovnávať a rozširovať do rozľahlých lúk. To sa dostávam k rázcestníku sedlo pod Doštiankou. Miesto je to malebné, v tejto výške je teraz jar vo svojej najkrajšej podobe, jasnozelené lúky sú doslova obsypané kvietkami. Smerom na juh sa začína dvíhať spomínaný chrbát končiaci Panskou hoľou. Na jeho vrchole si hovie menší lesík, ktorý budem musieť obísť, no to až potom.

Pohľad smeruje na opačnú stranu na sever, kde sa lúka dvíha podstatne miernejšie k pahorku, ktorý dal celému sedlu meno, k Doštianke. Spoza jej klesajúcej pravej strany vykukuje niekoľko tatranských vrcholov, čo je jasný povel k malej odbočke tým smerom. Neďaleko rázcestníka sa nachádza ešte jedno pekné miestečko. Trojica stromov na lúke s jednoduchým dreveným krížom a lavičkou nasmerovanými práve k vrcholkom Tatier priam vyzýva sadnúť si a oddýchnuť. Značenie na rozľahlých lúkach je prirodzene problematické, orientácia v teréne však nie je vôbec zložitá. V tráve je viditeľne vyjazdená cesta a vždy sa dá ísť krížom cez lúku.

Doštianka (Doštianky)

Z vrcholu Doštianky sa otvárajú krásne výhľady, malú zachádzku sa v každom prípade oplatí urobiť. Najprv pohľad späť, ukazuje v plnej kráse sedlo pod Doštiankou, nad ním chrbát Panskej hole a to všetko olemované na ľavej strane Kráľovohoľskými Tatrami. Ešte sú stále v hnedej farbe, na jar ešte len čakajú. No a severnému obzoru dominujú Vysoké Tatry. Na toto sa dá pozerať veľmi dlho. Vidieť je tiež celé Západné Tatry, ale ich podhorie predsa len zakrýva blízky terén a stromy. Mimochodom charakter túry jasne naznačuje, že výhľady budú takmer nepretržité, meniť sa bude len perspektíva. To bude viesť k trochu monotónnejšej fotogalérii, ale tak zase krásnych pohľadov na našu prírodnú dominantu nie je nikdy dosť.

Kochajúc sa výhľadom rozhodujem sa zájsť ešte kúsok ďalej a preskúmať neďaleký vrchol s kótou 1277. Jednak preto, že podľa inej mapy sa práve ten volá Doštianka (tiež Čiapka), ale hlavne preto, že je vyšší a na vrchole odlesnený. Zakrátko som tam, no zarastajúce rúbanisko pôsobí značne nevábne oproti malebným zeleným lúkam „prvej Doštianky“. Výhľad na Vysoké Tatry je obmedzený cez lesný priesek, výhľad na Nízke Tatry ponúka o čosi lepšiu perspektívu, no celkove sa zachádzka neoplatí.

Mierim naspäť do sedla. Pri zostupe je prehľadne vidieť, ktorými dvomi spôsobmi sa dá ísť na Panskú hoľu. Buď napravo krásnou dolinkou, ktorá sa postupne dvíha až k vrcholku Smrečiny, alebo naľavo, popod vleky vyjsť hore na chrbát. Keďže je celkom pekná viditeľnosť, ide sa vrchom. Takže som naspäť pri kríži a strmo sa dvíhajúci chrbát začína cesta traverzovať smerom hore doľava. Výhľady na Vysoké Tatry s neustále sa meniacou perspektívou ma sprevádzajú celý čas. Najväčší problém je určiť, ktorý je najkrajší, a tak technika dostáva zabrať.

Nad vlekom

Onedlho sa dostávam k prvému negatívu trasy, ktorým je lyžiarsky vlek. V nádhernej prírode pôsobia stožiare a laná rušivo. Za vlekom sa cesta dvíha viac-menej stredom chrbáta a putovanie je to veru parádne, zelené horské lúky spestrené jednotlivými aj skupinovými ihličnanmi a sprevádzané neprestajne sa rozširujúcim obzorom. Národný park ako sa patrí. Do výhľadu sa dostáva Kozí kameň, kde sa nápad ísť na Panskú hoľu definitívne upiekol.

Na hrane jedného trochu strmšieho stúpania, medzi skupinkami stromov, niekde okolo nadmorskej výšky 1300 m si dávam ďalšiu dlhšiu fotopauzu, pretože výhľad za to naozaj stojí. Ako na dlani mám pod sebou pasienky v okolí sedla pod Doštiankou, pred sebou impozantné Tatry a napravo od nich Kozie chrbty. Trávnatá cestička ešte chvíľu stúpa, až sa dostáva ku skupinke stromov na pravej strane, ktoré by mohli byť malým lesíkom. Pár z nich priamo na ceste postupne zakryje výhľad na Tatry, čo paradoxne vítam. Neustále otáčanie sa dozadu určite neprospieva a konečne sa dá ísť rovno za nosom. Niekde v tomto mieste sa na pravom obzore v medzere medzi kopcami na chvíľu ukážu Ďumbier a Chopok.

Smrečiny

Po pár metroch sa terén začína prvýkrát mierne zvažovať a cesta vchádza do niečoho, čo by sa dalo nazvať vnútrozemie chrbta Panskej hole. Trasa z chrbta schádza nižšie na bočnú lúku, vedie v podstate vodorovne. Smreky napravo zakrývajú vrchol Smrečín a naľavo sa ukazuje celá najvyššia časť hrebeňa Kráľovohoľských Tatier. Tu mi takmer spod nôh vystrelí líška a famóznym šprintom bez jediného obzretia trieli k stromom.

Keď sa cesta začne opäť dvíhať, nachádzame sa pri odbočke na Smrečiny, ktorá mieri ostro doprava. Poznávacím znamením je poľovnícky posed. Na vrchol Smrečín je to len kúsok, tak sa tam vyberám na prieskum. Je to plochý, mierne vyvýšený pahorok na hlavnom chrbáte masívu Panskej hole. Porastený je malebným, riedkym smrekovým porastom, čo mu dáva takmer charakter parku. Opäť, národný park v najkrajšej podobe, na rozdiel od holorubov skoro na každej hore naokolo. Navyše smerom na sever k Tatrám celkom strmo klesá do dolinky, ktorá vedie naspäť až k sedlu pod Doštiankou, čím sa otvárajú ďalšie úchvatné pohľady na Tatry. Aj keď uznávam, že doslova inflácia výhľadov na Tatry na tejto túre značne redukuje počiatočné nadšenie.

Po krátkej prestávke v tieni smreka s fantastickým rozhľadom sa vraciam naspäť k posedu. Tu sa ukazuje druhá nevýhoda verzie trasy chrbtom. Asi 300-metrový úsek je treba prejsť dvakrát. Výstup dolinkou priamo na Smrečiny je o tento úsek kratší. Z lúky dvíhajúcej sa pri posede sa otvárajú výhľady aj západným smerom, kde sa zreteľne dajú určiť dve dominanty Nízkych Tatier – bližšia Veľká Vápenica a trochu ďalej Veľký bok.

Obsadená Panská hoľa

Nasleduje posledný kratučký pokles, odkiaľ sa naplno ukazuje záverečný úsek túry, ktorým je rozľahlá horná lúka a čiastočne zalesnený samotný vrchol Panskej hole na jej konci v ľavej časti. Počas výstupu si všímam pracovný ruch pod vrcholom. Po ceste, kadiaľ vedie značka, tam premáva traktor hore-dole. Tak sa radšej držím stredu lúky a mierim rovno k rozpadávajúcemu sa posedu, ktorý si tu musí pripadať ako Aifelovka. Celý čas od rána ma všade na lúkach sprevádza kvietkovaný koberec, ale tu sú miesta doslova posiate jarnými kvetmi. Od posedu vystúpim ešte pár výškových metrov smerom k vrcholu, ten je však z troch strán obrastený smrekmi a výhľad bude len na západ. Navyše je tam veľká ohrada s dobytkom a mohutný brechot psa mi uľahčuje rozhodnutie pre dnešok vrchol vynechať. Kruhový výhľad okolo mňa je aj tak impozantnejší.

Som vo výške 1410 – 1412 m a okolité hole sa javia tak blízko. Zdá sa, že Orlová a Bartková na juhu sú na dohodenie kameňom, no a na Veľkú Vápenicu by som hádam zabehol za hodinku. Zato vyholené hory Nízkych Tatier dávajú na frak názvu národný park. Tatranská zubatá pílka od Baranca po Lomnický štít, či od Babiek po Skalné vráta je dnes značne opozeraná, no celkove je aj napriek plochosti Panskej hole odtiaľ parádny pohľad do okolitej krajiny. Nebyť poludňajšieho júnového slnka, obedňajšiu prestávku volím tu. Takto sa ale kúsok vraciam do jediného tieňa k dispozícii naokolo, ktorý vrhá chátrajúci posed. Pofukuje tu čerstvý, až chladivý vetrík, ktorý dokáže spoľahlivo zamaskovať intenzitu slnečných lúčov. Tak si doprajem krátky výhľadový obed a keďže dnes ma ešte čakajú nejaké povinnosti, trielim najkratšou cestou dole do Liptovskej Tepličky.

Veľkou výhodou spiatočnej trasy je, že panorámu Tatier má človek neustále pred očami, no pohľadom som pre dnešok nabažený. Dole na parkovisku si ešte pár minút podebatím s miestnym bačom, pričom pobavene pozorujem, ako sa polovica jeho čriedy ovečiek snaží natlačiť do jediného tieňa na okolí.(www.hiking.sk)

Miesto štartu: 48.976594, 20.100634

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Z Liptovského Mikuláša vlakom alebo autobusom do Popradu alebo Štrby a odtiaľ autobusom do obce Liptovská Teplička. – cestovný poriadok 

V obci Liptovská Teplička sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v penziónoch, reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Auto nechávame v centre obce na parkovisku pri kostole. Odtiaľto kráčame po asfaltke, čaká nás asi 20 minút k termálnemu jazierku. Cesta je pekná, vľavo za rodinnými domami na nás vykukuje Veľký Choč. Cesta je na môj údiv pomerne frekventovaná, čo sa týka dopravy. Termálne jazierko je asi dosť obľúbené. A veru že tu na úzkej ceste parkuje dosť áut a dokonca karavan.

Pokračujeme peknou dolinou popri potoku, pod vysokými ihličnanmi. Pomaly vyzeráme odbočku doprava hore. Zláka nás lesná cesta, o dve minútky skúmam lúku s chodníkom, ale ešte to nie je ono. Vraciame sa na asfaltku a onedlho odbáčame doprava aj so žltou značkou. Víta nás lesný kolesový traktor a za ním neuveriteľne rozbahnená cesta. Vpravo vidím v lese chodníček, ale nechce sa mi preliezať guľatinu a preskakovať potok, tak ideme po ceste s tým, že uvidíme, kadiaľ pôjde značka.

Chodníček sa stále vinie popri ceste, tak sa operatívne presúvame naň, ale občas mizne, a tak sa predierame cez kríky a opäť sa vraciame na cestu, potom zas na chodník. Do toho na nás sadajú ovady, rýchlo ich zabíjam, ale aj tak štípu.

Blata postupne ubúda, napokon ideme len po lesnej ceste s hlbokými koľajami. Asi po 40 minútach vidíme trávnaté sedlo. Je tu krásne a hneď pookrievame na duši. Vpravo vidím náš kopec, vydáme sa krížom cez lúku k jeho úpätiu a v chládku na lesnom chodníku si rozkladáme menší piknik. Výhľad na Sielnickú horu je krásny. Ešte nás čaká posledný výšľap ku hradu. Cestička cez mladinu je strmá. Pod vrcholom stretávame český pár, ktorý ide tým istým okruhom.

Onedlho vidím prvý hradný múr a sme na najvyššom bode túry. Areál hradu je krásny. Hoci múrov tu veľa neostalo. Z tabule sa dozvedáme, že prvá zmienka o opevnení pochádza z roku 1262. Jeho výhodou z hľadiska obrany bola ťažká dostupnosť. Z južnej a západnej strany bol hrad chránený strmými svahmi, severnú a východnú časť chránilo súvislé skalné bralo Sestrče. Pevnosť mala viacerých majiteľov, posledným bol liptovský a oravský župan Peter Komorovský. Bol tiež jedným z vodcov povstania proti kráľovi Matejovi Korvínovi. Kráľ si moc udržal a kráľovské vojsko v roku 1471 ako odvetu hrad zdemolovalo po základy.

Popreliezame celý hrad krížom-krážom a zložíme sa najvyššom mieste v tieni pod malým ihličnanom. Pofukuje tu vietor a je odtiaľto nádherný výhľad na Liptovskú Maru a Pravnáč.

Dlho sme tu sami, čo ma prekvapuje, je síce uprostred týždňa, ale prázdniny. Onedlho však prichádzajú ďalší turisti, ktorí nás odfotia, a cestou dolu stretávame zo osem ďalších. Prelezieme ešte asi tri komnaty pri hľadaní geoskrýše a potom neradi začíname schádzať dolu.

Hneď pod rebríkom prebieha ťažba, sú tu traktory a lanovka, našťastie nevidieť žiadne rozsiahle rúbaniská a nemusím opäť odpovedať na otázky, že prečo ujovia rúbu pekné stromčeky a robia blato. Dolu ideme zvážnicou, trochu sa zamotáme po zídení z najstrmšieho kopca, nevieme, či doprava alebo doľava. Doľava, teraz sledujeme súbežne žltú aj červenú značku. Privedú nás do sedla pod Kráľovou. Odtiaľto sa pokračuje cez rozsiahlu lúku. Táto časť túry je veľmi krásna.

Pri jazierku sa zdržíme asi pol hodiny. Je tu dosť ľudí, ale všetci sa pomestia. Voda je celkom plytká a príjemne teplá.

Túru hodnotím ako vydarenú, len škoda ťažbou poničenej lesnej cesty. Nasledovníkom odporúčam paralelný lesný chodník a páni lesníci by hádam pri zvážaní dreva po turistickej značke mohli vymyslieť niečo smerom k turistom, najmä v tak navštevovanom regióne. (www.hiking.sk)

Miesto štartu: 49.125907, 19.414413

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Ružomberka a potom autobusom z Ružomberka do obce Kalameny

V obci Kalameny alebo blízkej obci Lúčky sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Panoramatický výhľad z Poludnice (1549 m n.m.) je nezabudnuteľný, celý Liptov budete mať ako na dlani a pritom to nie je vôbec náročná túra.

Túru začnete aj ukončíte na rovnakom mieste, a to v Liptovskom Jáne na parkovisku resp. autobusovej zastávke pred Hotelom Ďumbier, kde začína zelená značka. Trasa takmer hneď od začiatku strmo stúpa dvomi zjazdovkami lokálneho lyžiarskeho strediska, na vrchole ktorého sa vynárajú prvé pekné výhľady na Liptov a postupuje až do sedla Rakytovica, odkiaľ pokračuje strmým chodníkom po žltej značke smerom na Prednú Poludnicu.

Trasa je členitá, doplnená o panoramatické výhľady na Liptov, no tiež o skalné útvary dostupné po celej trase. Ďalšie prudké stúpanie vedie popri jaskyni, v ktorej sa podľa pamätnej tabule od jesene 1944 schovávalo asi 40 Židov zo Slovenska a Poľska. Všetci prežili vďaka občanom zo Závažnej Poruby, ktorí im pomáhali riskujúc vlastné životy. Nasleduje Predná Poludnica s excelentnými panoramatickými výhľadmi na Liptovskú Maru a Západné Tatry, odkiaľ je to už len kúsok na samotný vrchol Poludnice (1549 m n.m.).

Naspäť sa vrátite po identickej trase príp. si trasu môžete predĺžiť po modrej značke smerom na Kúpeľ a odtiaľ po zelenej značke naspäť do sedla Rakytovica.

Autobusová zastávka je priamo na východiskovom/koncovom bode trasy. Autobusom sa k nemu dá dostať priamo z Liptovského Mikuláša do obce Liptovský Ján. Cestovný poriadok >>>

Dostatočné sú aj parkovacie kapacity. Tie sú bezplatné.

Priamo na trase sa nenachádza žiadna horská chata ani noclaháreň, ktorá by ponúkala nocľah alebo občerstvenie. Avšak na parkovisku vo východiskovom/koncovom bode trasy sa nachádza ako aj bufet tak i reštaurácia – tradičná koliba Strachanovka, ktorá ponúka lokálne špeciality aj ubytovanie.

V celej obci Liptovský Ján sa nachádza široký výber ubytovacích zariadení, ktoré celoročne ponúkajú ubytovanie všetkých kategórií ako aj reštauračné služby.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Inšpiráciou pre vznik náučného chodníka aj jeho hlavným prvkom je tunajšia riečka Demänovka. Chodník s názvom Príbeh vody, v dĺžke zhruba 4 kilometre, začína na vstupe do Demänovskej doliny a prechádzka pozdĺž riečky Demänovka, jeho nosná časť prechádzka popri Demänovskej ľadovej a Demänovskej jaskyni slobody.

Názov ,,Dračí potok“ je inšpirovaný pôvodnou legendou o drakovi a vzniku doliny. Cieľom náučného chodníka je upútať pozornosť návštevníka na vodu, upozorniť na jej dôležitosť a silu, ktorá za dlhé veky vytvorila celú dolinu nad, aj pod zemou a utvára jej tvár dodnes. Chodník využíva trasu existujúceho turistického chodníka (zelená).

Príbeh vody je moderný zážitkový chodník určený hlavne pre rodiny s deťmi. Nachádza sa v spodnej časti Demänovskej doliny, pričom v celej svojej dĺžke prechádza korytom riečky Demänovka. Návštevníci sa prostredníctvom náučných tabúľ a zastavení dozvedia zaujímavosti o vodnom živle a jeho prírodnom význame. Okrem toho môžu načerpať nové sily na oddychových miestach.

Chodník je dlhý 4 kilometre a nepatrí medzi náročné. Celá trasa chodníka je rozdelená na dve pomyselné časti s ohľadom na možnosti prístupu a atraktívnosť. Prvá časť vedie od hotela Bystrina (autobusová zastávka) po hotel Chopok, kde trasa plynulo prechádza na druhú stranu toku dreveným mostom. Táto časť trasy je atraktívnejšia a vedie od hotela Chopok okolo Demänovskej ľadovej jaskyne ku najnavštevovanejšej slovenskej jaskyni, Demänovskej jaskyni slobody.

Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza priamo na zastávke autobusu, rovnako cieľ trasy. Taktiež sa pri východiskovom bode nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.

Na samotnej trase sa dá občerstviť hneď na začiatku náučného chodníka v hoteloch Bystrina, Tri studničky či Chopok, alebo počas stúpania náučným chodníkom v reštaurácii Riverside.

V celej Demänovskej doline sa nachádza najširšia ponuka ubytovania ako aj gastro zázemia v regióne Liptov.

Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom patrí medzi najpopulárnejšie v celých Nízkych Tatrách. Je situovaná hodinu chôdze od Ďumbiera, najvyššieho vrchu tohto pohoria. Bola postavená už v roku 1928 a právom sa považuje za stálicu rozvoja cestovného ruchu v oblasti Nízkych Tatier. Chata poskytuje ubytovacie a stravovacie služby, zároveň je strategickým bodom pred oddych a načerpanie nových síl pri túrach v rámci národného parku. Neďaleko chaty sa nachádza známa jaskyňa Mŕtvych netopierov, ktorá je sprístupnená turistom.

Trasa s využitím lanových dráh strediska Jasná, ktoré turistov vyvezú až na rázcestie pod Chopkom, je nenáročná. Spod Chopka je „Štefánička“ vzdialená len necelé 2 hodiny chôdze. Z tohto dôvodu je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Na chatu sa dá dostať aj pri hrebeňovke cez Nízke Tatry, pri výstupe na vrcholy Ďumbier či Chopok, ale aj z Horehronia, teda južnej strany Nízkych Tatier.

Bezplatné parkovanie je dostupné v obci Demänovská dolina resp. v stredisku Jasná. Dostupnosť zabezpečuje aj miestna autobusová doprava z Liptovského Mikuláša.

Obec Demänovská dolina a stredisku Jasná ponúkajú širokú ponuku ubytovania a stravovania. Zázemie poskytuje aj samotná Chata M.R. Štefánika.

Začiatok náučného chodníka dlhého 7 km je umiestnený v ústi Úzkej doliny, prechádza starou ovčiarskou cestou cez Nižnú lúku, Sigoť, Prostredné a končí v závere Račkovej doliny pri kolibe pod Klinom. Ľudia sa napríklad dozvedia, ako fungovalo premiestňovanie kolíb medzi jednotlivými pasienkami.
Príjemným spestrením turistickej trasy smerujúcej z Račkovej doliny na vrchol Západných Tatier – Klin je náučný chodník zameraný na Ovčiarsku oblasť. Na chodníku nájdeme 5 informačných tabúľ s informáciami a fotografiami o ovčiarskej kultúre a histórii, ktoré nás nasmerujú až ku najvyššie položenej kolibe na Slovensku. Znovuvybudovanie komárnika pred kolibou a zriadenie expozície fotografií umiestnených v interiéry koliby približuje verejnosti život bačov a pastierov oviec, ich prejavy v oblasti duchovnej kultúry a folklóru.

Trasa sa začína v ústi Úzkej doliny, pokračuje popri historickom tajchu, prechádza starou ovčiarskou cestou cez Nižnú lúku, Sigoť, Prostredné a končí v závere Račkovej doliny pri kolibe pod Klinom Chodník nepatrí medzi jednoduché, no výhľady naskytujúce sa na úpätí Západných Tatier rozhodne stoja za námahu.

Možnosti parkovania sú ale obmedzené. Lokalita pred ústím Úzkej doliny nie je vybavená oficiálnymi parkovacími plochami. Státie vozidiel je neorganizované najmä pozdĺž cesty v okolí východiskového bodu. Oficiálne platené parkovisko je niekoľko km nižšie pri Múzeu liptovskej dediny.

Autobusové spojenie je z Liptovského Mikuláša k Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline prípadne do obce Pribylina. Pre návštevníkov, ktorí sa vyberú na predmetnú túru autobusom je trasa dlhšia o 7 km po zelenej značke Skanzen Pribylina – ústie Úzkej doliny.

Na trase sa nenachádza žiadna horská chata. Núdzové ubytovanie je možné v Kolibe pod Klinom. Na začiatku trasy a v jej blízkom okolí je niekoľko horských hotelov a penziónov (Horský hotel Akedemik, Chata Orešnica, …), kde je možné aj stravovanie reštauračného typu ako aj autokemping. Zázemie poskytne aj infraštruktúra obce Pribylina.

Prosiecka a Kvačianska dolina patria medzi najnavštevovanejšie lokality letnej turistiky v Liptove. Pre svoju nenáročnosť sú obľúbené hlavne u rodín s deťmi. Turistická trasa v tejto lokalite je, okrem mlynov Oblazy, vodopádu či drevených rozhľadní, doplnená aj o náučný chodník. Ten má až 12 zastávok, pričom na každej je umiestnená tabuľa so zaujímavými informáciami z geografie, biológie či histórie, týkajúcich sa tejto nádhernej lokality.

Nenáročná poldenná túra dvoma zaujímavými dolinami v Chočských vrchoch. Začiatok aj koniec túry je v obci Prosiek, ktorá sa nachádza severne od vodnej nádrže Liptovská Mara.

Okruh začína na platenom parkovisku na konci obce Prosiek a pokračuje cez Prosiecku dolinu, ktorej bralnatý charakter treba miestami prekonávať pomocou pomôcok. Dolina je dotváraná skalnými útvarmi prepájanými oceľovými rebríkmi. Počas stúpania narazíte na vodopád Červené piesky. Trasa pokračuje ku krasovej planine Svorad,  kde dosiahnete najvyšší bod celej trasy. Následne smerujete nenáročným terénom do obce Veľké Borové, v ktorej sa môžete občerstviť v hostinci pri cintoríne. Ďalej klesáte tiesňavou Borovianka a po modrej značke až k unikátnym vodným mlynom Oblazy. Ide o technickú pamiatku z 19. storočia, o ktorú sa starajú dobrovoľníci. Oblazy patria k najkrajším a právom najnavštevovanejším pamiatkam v celom Liptove. Cieľ je zaujímavý aj pre rodiny s deťmi, kvôli možnostiam, ktoré ponúka široká lúka, potok s hrádzou, no tiež tunajšie domáce zvieratá.

Kvačianska dolina, ktorou sa vraciate je pomerne nenáročná. Značka vedie širokou cestou ponad tiesňavu. Túra vyvrcholí pri návšteve rozhľadne, postavenej na skalnom brale s úžasným výhľadom na dolinu a okolité vrchy. Do obce Kvačany je to odtiaľ už len kúsok. Ak využijete autobusovú dopravu, túra sa pre vás môže skončiť po menej ako piatich hodinách už na miestnej autobusovej zastávke. V prípade, že máte auto zaparkované v Prosieku, je nutné asi hodinu a pol pokračovať chodníkom popod horu ku parkovisku v Prosieku.

Na začiatku Prosieckej ako aj Kvačianskej doliny sa nachádzajú platené parkoviská. Veľkosť parkovísk je v oboch prípadoch dostatočná, v Kvačanoch je parkovisko vyasfaltované.

Autobusové spojenie je dostupné z Liptovského Mikuláša do obce Prosiek aj do Kvačian. Cestovný poriadok je dostupný www.cp.sk

Základné služby (potraviny, pohostinstvo) poskytne zázemie v oboch obciach, doplnené o bufet na parkovisku vo východiskovom/koncovom bode trasy na konci obce Prosiek. Približne v polovici trasy sa nachádza obec Veľké Borové, kde nájdeme lokálny hostinec s ponukou občerstvenia.

Ubytovať sa dá na súkromí, v chatách, chalupách alebo niekoľkých menších penziónoch v Prosieku, Kvačanoch alebo na trase vo Veľkom Borovom.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Rieka Váh (1), Rieka Belá (2), Areál vodného slalomu Liptovský Mikuláš (3) a odtiaľ je len na skok do Pavčinej Lehoty na Bobovú dráhu (4), do Tarzánie v Jasnej (5), alebo na Paragliding (6).

(1) Rieka Váh – najdlhšia rieka Slovenska

Rieka Váh vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri obci Kráľova Lehota v nadmorskej výške 664 metrov. Je najdlhšou slovenskou riekou, tečúcou spod Tatier až na juh, kde sa vlieva do Dunaja. Splavovaný úsek začína v obci Kráľova Lehota a končí v Uhorskej Vsi. Je dlhý 11 km. Môžete vidieť Váh z rovnakého pohľadu, ako liptovskí pltníci na prelome 19. a 20. storočia. V tých dobách sa používali jednoduché plte z vyťaženého dreva, ktoré sa vedeli doplaviť až do Čierneho mora. Splav Váhu patrí medzi najmenej náročné a je vhodnou zábavou aj pre rodiny s deťmi.

(2) Rieka Belá – Najkrajšia horská rieka Európy

Táto najdravšia rieka Slovenska tečúca priamo spod Kriváňa vám ponúkne okrem adrenalínu aj krásny pohľad na nádhernú prírodnú scenériu Vysokých Tatier. Splav začína na Podbanskom v lokalite Kokavský most. Je pomerne náročný, preto sa odporúča iba skúsenejším raftérom, alebo v sprievode skúsených sprievodcov. Končí sa po 17 km plavbe v Liptovskom Hrádku, neďaleko historického hradu Grand Castle, kde sa môžete buď dobre najesť alebo si odpočinúť vo wellnes centre. Rafting po Belej určite patrí medzi najkrajšie prírodné splavy na Slovensku.

(3) Liptovský Mikuláš – Areál vodného slalomu

Areál vodného slalomu vznikol v Liptovskom Mikuláši, najmä vďaka dlhodobo úspešným vodákom. Od centra mesta je vzdialený 1,5 km. Je to umelo vytvorený kanál, na ktorom vás čakajú veľké vlny, spenené veľké valce a skoky. Počas dvoch hodín (cca 10 jázd) sa s pomocou inštruktora naučíte zdolávať umelo vytvorené vodné prekážky. Obtiažnosť kanálu je stredná až vysoká. Všetci adrenalínoví nadšenci si tu určite prídu na svoje! (4) Pavčina Lehota – Bobová dráha Bobová dráha v Pavčinej Lehote je najstrmšia bobová dráha na Slovensku. Umožňuje skvelý zážitok z jazdy po jedno koľajnicovej alumíniovej dráhe v špeciálne navrhnutých boboch pre jednu alebo dve osoby. Prevýšenie dráhy je 120 m a jej dĺžka 1000 m. Nechajte sa prekvapiť krásnym výhľadom na okolie Nízkych Tatier a pocitom vrcholného zážitku z jazdy.

(5) Tarzánia – Jasná Tarzánia

Jasná Tarzánia je prírodný lanový park postavený z rôznych lanových prekážok, ktoré sú zavesené vo výške a to buď na stromoch alebo na umelo postavených stĺpoch. Pozostáva z dvoch trás vybudovaných pomocou 34 plošín a 95 prekážok vo výške približne 4 až 7 m nad zemou. Je vhodná aj pre rodiny s deťmi, pre ktoré je vytvorená detská dráha. Ponúka Vám patričnú dávku adrenalínu, miernu dávku fyzickej námahy a hlavne perfektný zážitok. Demänovská dolina dlhá 16 km, je najnavštevovanejšou dolinou Nízkych Tatier pre svoje ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky a prekrásnu faunu a flóru. Súčasťou doliny je rekreačná časť Jasná, ktorá poskytuje ubytovacie možnosti v hoteloch rôznych kategórií.

(6) Paragliding

Paragliding je najslobodnejší a najľahšie prístupný letecký šport. V sprievode skúseného inštruktora môžete absolvovať tandemový zoskok z Chopku, druhého najvyššieho vrchu Nízkych Tatier. Ak chcete zažiť voľné lietanie a vidieť krásu liptovskej krajiny zhora, poďte sa vybrať do oblakov a vychutnať si dokonalý pocit, ktorý vám tento let ponúka.

Miesto štartu: 49.025345; 19.788791

V meste Liptovský Hrádok, ako aj miestach so spomínanými atraktivitymi sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Hrádku alebo Liptovského Mikuláša. Odtiaľ je možné využiť autobusovú dopravu do jednotlivých obcí.

V Liptovskom Hrádku a okolitých obciach sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Začiatok je v Liptovskom Hrádku v nádhernom prostredí hradu s kaštieľom – Grand Castle (1), odkiaľ sa vyberieme na Hrad Likavka (2). Ďalšia zastávka nás zavedie do Kalamien na hrad Liptov (Starhrad) (3), odtiaľ na Havránok, kde sa nachádza významný archeoskanzen (4) a späť do Liptovského Hrádku (5) (jazierko pri hrade).

(1) Liptovský Hrádok – Grand Castle

Gotický kamenný Hrad, Novum Castrum, dnes jeho zakonzervované zvyšky s nádherným kaštieľom, sa nachádza v okrajovej a časovo najstaršej časti Liptovského Hrádku (bývalá osada Belsko), v tichom a romantickom prostredí. Pochádza zo 14. storočia, kedy ho dal postaviť na sútoku Váhu a Belej zvolenský župan Donč. Jeho históriu vám priblíži prehliadka nádvorím a interiérom kaštieľa s výkladom, ako aj audiovizu- álna prezentácia rekonštrukcie dotiahnutá do súčasnej podobe (minimálny počet – 6 dospelých osôb). Na terase hradnej reštaurácie Magdaléna Zai, v nádhernej záhrade, si môžete vychutnať dúšok skvelého vína alebo inej kulinárskej špeciality. Je to jedno z najpôvabnejších miest Liptovského Hrádku.

(2) Hrad Likavka

37 km, čo je cca 25 min od Liptovského Hrádku sa nachádzajú zrúcaniny Likavského hradu, ktoré stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu. Gotický horný hrad sa rozkladá na najvyššom mieste vyvýšeniny. Prešiel renesančnou úpravou a má malé nádvorie v strede medzi zrúcaninami palácov. Zachovalo sa tu mnoho gotických a renesančných kamenných architektonických článkov, najmä obruby okien, portály a konzoly. Dolný hrad má mohutné opevnenie so vstupom a baš- tami, chrániacimi uzavreté preddvoria. Po rozsiahlych rekonštrukčných prácach bola v roku 2004 sprístupnená verejnosti Hunyadyho veža, v ktorej je umiestnená expozícia dejín hradu, prostredníctvom obrazových i hmotných exponátov.

(3) Kalameny – Hrad liptov (Starhrad)

Zaujímavý miestom je aj Hrad Liptov alebo Starhrad, ktorý sa nachádza cca 15 min od Likavského. Vznikol v druhej štvrtine 13. st. Zvyšky niekdajšieho hradu stoja na vrchu Sestrč (1000 m n. m.) v Chočských vrchoch, odkiaľ sa vám naskytne jedinečný výhľad na okolitú krajinu. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorskych úpravách na základe archeologického výskumu. Obľúbeným cieľom v Kalamenoch sú minerálne vrty s termálnou vodou až 34°C v podobe jazierka s rozmermi asi 20 x 10 m. Tento „prírodný wellness“ je vyhľadávaný nielen domácimi obyvateľmi, ale aj turistami z celého Slovenska, Čiech, Poľska a iných krajín, pre svoje blahodarné účinky na organizmus. Verejnosti je sprístupnený zdarma 24 hodín denne.

(4) Havránok – Keltské sídlo

Na vrchu Havránok sa ukrýva najvýznamnejšia archeologická lokalita Liptova – keltské sídlisko z mladšej doby železnej (300-100 pred n.l.). Zoznámite sa tu s keltskou históriou, ktorú vám priblížia zvyšky pôvodných hradieb keltského hradiska. Je tu zrekonštruovaná podoba dvorca z mladšej doby železnej, náznaková rekonštrukcia brány keltského hradiska, vstupu do svätyne (120-50 p.n.l.) a rekonštrukcia obydlia z obdobia jeho zániku. Z celej plochy archeologického skanzenu je nádherný pohľad na vodnú nádrž Liptovská Mara v celej jej kráse.

(5) Liptovský Hrádok

A keď sa sem, do Hrádku po celodennej túre vrátite, sadnite si k jazierku pri hrade a vychutnávajte pocity, ktoré vo vás zanechala celodenná aktivita.

Miesto štartu: 49.037854; 19.720879

V meste Liptovský Hrádok, ako aj v obciach, ktorých sa pamiatky nachádzajú sú k dispozícii platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Hrádku, Liptovského Mikuláša alebo Ružomberka. Odtiaľ sa dá autobusovou dopravou dostať do jednotlivých obcí.

V Liptovskom Hrádku a okolitých obciach sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Čutkovská dolina patrí medzi najobľúbenejšie výletné miesta v celom regióne, a to nielen medzi obyvateľmi Liptova, ale aj zahraničnými turistami. Je to skvelé miesto na oddych a relax v prírode, ktoré vyhľadávajú hlavne rodiny s deťmi aj kvôli detskému zábavnému parku Obrovo. Dolina je malebná pozdĺž celej svojej dĺžky, čo ešte zvýraznil v nedávnej dobe vybudovaný Náučný chodník Známa i neznáma Čutkovská dolina, no najkrajšia jednoznačne na jej konci, pri vodnej nádrži a Kolibe u dobrého pastiera.

V Čutkovskej doline vytvorili nadšenci a turisti z Černovej náučný chodník pod názvom ZNÁMA – NEZNÁMA Čutkovská dolina. Kompletný chodník aj s odbočeniami je dlhý 6,6 kilometra a má 10 tabúľ, 6 mostíkov a 3 lavičky na sedenie. Najväčšími lákadlami sú až 24 metrov vysoký vodopád a 64 metrov dlhá tiesňava.

Desať náučných tabúľ po celej dĺžke doliny odhaľuje tajomstvá tunajšej fauny a flóry. Tri tabule sa nachádzajú v ťažšie prístupnom lesnom teréne, takpovediac v divočine. Ukazujú turistom doslova klenoty, ktorými sú čarovné vodopády, tiesňavy, husté lesy pripomínajúce pralesy. Najvyšším bodom chodníka je tiesňava v nadmorskej výške 850 metrov. Samotný kaňon tiesňavy meria úctyhodných 64 metov a vytvoril ho Čutkovský potok.

Najbližšia zastávka MHD umiestnená len 5 minút od začiatku Čutkovskej doliny, hneď pri hlavnej ceste. Dostupnosť spojov MHD na autobusovú/vlakovú stanicu v Ružomberku je dostatočná.

Možnosti parkovania sú taktiež veľmi dobré, zaparkovať sa dá bezplatne na parkovisku pri Kolibe u Dobrého pastiera.

V Čutkovskej doline sa nachádza viacero chát a kolíb ponúkajúcich okrem ubytovania aj tradičnú slovenskú kuchyňu.

Liptovský Hrádok, Hradná ulica, pred budovou lesníckej školy – Socha Raneného diviaka (1), Dovalovo – Katolícky kostol s domčekmi liptovských murárov na vyšnom konci (2), odtiaľ prejdete popri Kaplnke nad Dovalovom (3) lúčno-lesnou cestou do Červeného kúta (4). Potom sa krátkym úsekom po ceste I./18 presuniete k Štróblovej vile (5) a nakuknete k mašianskemu balvanu. Cesta späť vedie cez Liptovskú Porúbku (6), až do Liptovského Hrádku (7).

(1) Liptovský Hrádok – Socha Raneného diviaka

Socha raneného diviaka, z roku 1902, pochádza z dielne významného sochára Alojza Štróbla, narodeného v dnešnej Kráľovej Lehote, v minulosti osade, ktorá bola súčas- ťou Liptovského Hrádku. Originál sochy bol pôvodne umiestnený pri Štróblovej vile v Kráľovej Lehote, odkiaľ ho neskôr premiestnili do anglického parku pred Lesníckou školou Jozefa Dekréta Matejovie, kde stojí dodnes. V roku 2011 ju Mesto Liptovský Hrádok zaradilo medzi významné pamiatky.

(2) Dovalovo – Katolícky kostol

Po Hradnej ulici, popri hrade a kaštieli s jazierkom v popredí sa dostanete do mestskej časti Dovalovo, kde sa nachádza ranogotický rímskokatolícky kostol sv. Martina z druhej polovice 13. Storočia, s obranným múrom zo 17. storočia.

DOVALOVO – DOMY LIPTOVSKÝCH MURÁROV Ny vyšnom konci po pravej strane cesty po vyznačenej cyklotrase môžete obdivovať murárske umenie chýrnych liptovských murárov, ktorí sa preslávili výstavbou Pešti (dnešná Budapešť). Najslávnejším spomedzi nich bol nepochybne Ján Nepomuk Bobuľa, pri ktorého rodnom dome sa môžete cestou pristaviť.

(3) Kaplnka nad Dovalovom

Hore strmším kopčekom sa dostanete na najkrajšie miesto v Dovalove a to, ku kaplnke, odkiaľ je nádherný výhľad do širokého okolia v pozadí s tatranskými štítmi. Podľa tradície bola kaplnka postavená po tragickej udalosti, ktorá sa odohrala na tomto mieste v roku 1692 (pri búrke tu bol zabitý pastier i s volmi).

(4) Červený kút

Lesnou cestičkou sa, po zelenou farbou označenej cyklotrase, dostaneme do lokality Červený kút, kde si môžete oddýchnuť a načerpať sily k odrývaniu ďalších zaujímavostí trasy.

(5) Štróblova Vila – Kráľová Lehota

Alojz Štróbl bol v 19. storočí najospevovanejší uhorský sochár. Hoci pôsobil v Maďarsku, mysľou sa stále vracal domov, do Liptova. V roku 1891 kúpil v Kráľovej Lehote rodný dom, ktorý si upravil na svoje rodinné sídlo. Svoju rodnú chalupu premenil na kópiu zámku Vajdahunyad, sídlo kráľa Mateja Korvína v Sedmohradsku. V máji 1906 už bola hrubá stavba budovy i veže hotová. Objekty pre služobníctvo a hospodárstvo vybudovali v roku 1907. Umelec mal svoj ateliér na prízemí veže, nad ním na prvom poschodí bol maliarsky ateliér jeho sestry Žofie. Keď prejdete cez most a zabočíte hneď za ním doprava, dostanete sa na ľavý breh Váhu. Vo vzdialenosti cca 2 km sa nachádza Mašiansky balvan. Je to jedinečný kamenný útvar – balvanovitý zvyšok riečnej terasy, ktorý vznikol ako riečny ostrov. Balvan je vysoký 20 metrov a je zaradený medzi naše prírodné pamiatky.

(6) Liptovská Porúbka

Po asfaltovej ceste popod horu sa cca po 6 km dostanete do Liptovskej Porúbky. Cyklotrasa je značená červenou farbou. Okolie obce ponúka domácim aj návštevníkom množstvo prírodných krás. Väčšina katastra patrí do územia Národného parku Nízke Tatry a do jeho ochranného pásma. Časťou chotára je Národná prírodná rezervácia Ohnište. Zaujímavý je aj výstup na Slemä (1513,7 m n. m.). Počas 2. sv. vojny narazilo na kon- čiar transportné lietadlo a celá posádka zahynula. Pri zvyškoch lietadla stojí pamätná mohyla a tabuľa s menami obetí. Turistická trasa prechádza aj popri dvoch partizánskych bunkroch, z čias druhej svetovej vojny.

(7) Liptovský Hrádok – Námestie Františka Wisnera

Opäť ste doma, v meste, z ktorého ste sa na cyklo putovanie vydali. Už len pohľad na oko fontány v strede námestia vás osvieži, o využití letných terás ani nehovoriac.

Miesto štartu: 49.040797; 19.728577

V Liptovskom Hrádku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Hrádku a potom autobusom z Liptovského Hrádku do okolitých obcí. Najlepšie je trasu absolvovať na bicykli alebo pešo.

V Liptovskom Hrádku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Baranec (2184 m n.m.) je vrch vynímajúci sa nad Liptovským Mikulášom. Spolu s Kriváňom je dominantnou súčasťou panorámy mesta a neodškriepiteľne patrí aj medzi jeden z najnavštevovanejších vrcholov Západných Tatier a celého Liptova. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že trasa na Baranec môže byť okruhom, doplneným o zastávku na Žiarskej chate.

Túru začnete na platenom parkovisku v ústí Žiarskej doliny, odkiaľ pokračujete po žltej značke strmším stúpaním až nad hranicu lesa a rázcestie Holý vrch, z ktorého sú nádherné výhľady na celý Liptov. Po dosiahnutí vrchola majestátneho Baranca (2184 m n.m.) postupujete nenáročným klesaním cez Smrek do Žiarskeho sedla (1917 m n.m.) a ďalej výraznejším klesaním po zelenej a modrej značke Žiarskou dolinou až k Žiarskej chate, kde je možnosť celoročne sa občerstviť, prípadne aj prespať. Z chaty sa vám následne ponúkajú viaceré možnosti zostupu. Môžete pokračovať dole po asfaltovej ceste, využiť pôvodnú turistickú trasu po modrej značke cez les s náučným chodníkom, prípadne si prenajať horské kolobežky a na parkovisko – konečný bod trasy sa zviesť.

Parkovanie je možné priamo v Ústí Žiarskej doliny na platenom parkovisku s dostatočnou kapacitou.

Dobrú dostupnosť zabezpečuje taktiež aj miestna autobusová doprava z Liptovského Mikuláša. Konečná zastávka autobusu sa nachádza približne 400m od východzieho bodu trasy. Cestovný poriadok >>>

V obci Žiar aj samotnej Žiarskej doline sa nachádza viacero ubytovacích aj stravovacích zariadení. Na začiatku trasy sa nachádza Chata Kožiar s ponukou ubytovania aj stravovania a rovnaké služby celoročne poskytuje aj Žiarska chata, ktorá sa nachádza na trase.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Trasa sa začína pohodlnou širokou cestou, ktorá nás jemným stúpaním privedie až ku križovatke Račkovej a Jamníckej doliny. Nasleduje prudké serpentínové stúpanie, ktoré smeruje až na lesný chodník. Po pásme lesa nasleduje oblasť kosodreviny, ktoré nám ponúkajú krásne výhľady. Z ľavej strany sa ukazuje Jamnická dolina, za ktorou sa týči Baranec. Na pravej strane je zase Račkova dolina s Bystrou. Náročným stúpajúcim chodníkom plným skalnatých útvarov sa dostávame k vrchu Jakubiná. Z nej si môžete vychutnať nádherný výhľad na vrchy a doliny Tatier. Po pokochaní sa výhľadom a odpočinku postupujeme cez sedlo na kopec Hrubý vrch.

Miesto štartu: 49.129032; 19.793488

V doline sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Pribylina.

V obci Pribylina, ako aj v Račkovej doline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Trasa začína v lyžiarskom stredisku Jasná na parkovisku pred hotelom Grand a prvé stúpanie smeruje dolinou Zadná voda do sedla Poľana (1 837 m n. m.), ktoré leží na hlavnom nízkotatranskom hrebeni. V sedle odbočíme vľavo/východne/ a po červenej značke (EB, 0801). Miernym stúpaním sa dostaneme do Dereša (2 003 m n. m.) a neskôr plytkou zákrutou dôjdeme na Chopok (2 024 m n. m.). Chodník nevedie až na vrchol Dereše, ale kvôli peknému výhľadu sa oplatí urobiť si malú prechádzku.

Na Kamennej chate na Chopku sa môžete občerstviť a potom vystúpiť na východný vrchol Chopka, ktorý sa týči nad samotnou chatou. Trasa pokračuje najvyťaženejším úsekom hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a následne začína zostup do Demänovského sedla (1 756 m n. m.). Ak sa chceme dostať na rázcestie turistických ciest Krúpovské sedlo (1 922 m n. m.), je potrebné absolvovať krátky výstup. Na rázcestí sa môžeme vydať smerom na vrchol Ďumbier (2 043 m n. m.). My však ideme severozápadným chodníkom, značeným zelenou značkou (5426), vedúcim do Širokej doliny (1 390 m n. m.). Chodník je kľukatý a miestami strmý. V Širokej doline sa napojíme na trasu č. 37 a zísť dolu k chate na lúkach v Lúčkach (925 m n. m.).

Miesto štartu: 48.970695; 19.583827

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina) ku Demänovskej jaskyni slobody.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Trasa začína na parkovisku pri múzeu Liptovskej dediny. Na parkovisku sa môžete občerstviť v bufete pred múzeom. Ak pokračujete cez areal Liptovskej dediny a zamierite do lesa, dostanete sa až k expozícii Považskej lesnej železnice. Môžete tak vidieť staré vlaky a vlakové depo. Za depom sa nachádza aj model protipovodňovej hrádze.

Miesto štartu: 49.108279; 19.802138

V obci Pribylina, ako aj Račková dolina sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Pribylina.

V Pribyline aj samotnej Račkovej doline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Po vystúpení z lanovky na Kosodrevine sa vydáme turistickým chodníkom po modrej značke smerom ku chate M.R.Štefánika, z ktorej po 700 m odbočíme vpravo na lesný chodník na žltú značku, ktorý vedie lesom po vrstevnici až sa napojí na zelenú turistickú značku vedúcu dolinou Trangoška ku chate M.R.Štefánika. Chvíľu pokračujeme po tejto značke a pri rázcestníku odbočíme vpravo ku Jaskyni Mŕtvych netopierov, ktorá je už na dohľad. Späť rovnakou trasou k lanovke, prípadne zostúpiť dolinou Trangoška. Ďalej je možné pokračovať na chatu M.R.Štefánika alebo až na vrchol Ďumbier a po hrebeni na Chopok.

Miesto štartu: 48.931530; 19.597373

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ lanovkou na Kosodrevinu.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Trasa začína na veľkom parkovisku pri lanovke Lúčky. Po zelenej značke sa cez chatkársku oblasť dostávame k rozcestníku, na ktorom sa pripojíme na červený turistický chodník. Po prudšej poľnej ceste slúžiacej ako zvážnica sa nám otvorí pohľad na lyžiarske stredisko Jasná a ostatné vrchy Nízkych Tatrier – Poľana, Bór(y) a Siná. Z poľnej cesty vchádzate do lesa, v ktorom si môžete oddýchnuť v prístrešku a pokračovať cez drevený mostík stúpajúcou cestou popri potôčiku až k sedlu Javorie. Zo sedla sa môžete vybrať po žltej značke smer Ďumbier, alebo po červenom turistickom chodníku do Jánskej doliny (Pred Bystrou). My sa však vyberieme po žltej značke na sever – smer Kosienky. Po približne 30 minútach sa dostanete cez kosodrevinu až k rázcestiu Kosienky, na ktorom zabočíte na sever(doľava). Potom do 30 už prichádzate na vrchol Krakovej hole (1752 m.n.m.)

Miesto štartu: 48.979859; 19.594138

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina).

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Siná a Bôry sú bezpochyby prírodným klenotom Demänovskej doliny. Naša túra je pomerne dlhá a vedie od Demänovskej jaskyne slobody po žltej značke na Sinú (1560) a Bôry (1888) na vrchol Poľana (1890), ktorý sa nachádza v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Ďalej cez Tri vody do Jasnej, odkiaľ sa dá pokračovať žltou nazad k Demänovskej jaskyni slobody alebo si možno tento úsek skrátiť linkovým autobusom. Pozor, v lokalite Siná-Bôry platí sezónna uzávera od 1.10. do 30.6.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.998424; 19.584884

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Atraktívna nenáročná túra začína na Zverovke, kde je možné nechať odparkované auto. Trasa vedie po asfaltke až na Ťatliakovu chatu, kde je možné sa občerstviť v bufete. Ďalej pokračujeme modrou a zelenou značkou malebnými alpínskymi lúkami okolo Roháčskych plies. Tieto miesta sú mimoriadne fotogenické a ideálne na oddych. Následne modrou značkou zídeme Spálenou dolinou popri Roháčskom vodopáde naspäť na aslfatku, ktorou sme išli hore.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 49.249445; 19.710647

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Ružomberka a potom autobusom z do obce Podbieľ, kde prestúpime na autobus smerujúci do obce Zuberec ku Chate Zverovka.

V obci Zuberec sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

K vrcholu najvyššieho miesta Západných Tatier Bystrej sa môžeme vydať z troch dolín, z Kamenisté doliny od Podbanského, z Bystrej doliny od osady Hrdovo až Gáborovej doliny, ktorá sa oddeľuje od Račková doliny. Najčastejšie využívanou trasou je zrejme výstup z Podbanského Kamenistý dolinou do pyšného sedla kam nás dovedie modrá značka. Zo sedla pokračujeme po hraničnom hrebeni (červená) na Blyšť. K vrcholu Bystrej nás ďalej vedie značka modrá. Z vrcholu sa ponúka kruhový rozhľad na poľskú časť Tatier, Roháče, Západné a Vysoké Tatry. Zostup do Bystrej doliny nám ukazuje značka žltá, nad osadou Hrdovo sa napojíme na zn. červenú, ktorá nás dovedie späť do Podbanského.

Miesto štartu: 49.180762; 19.864458

V Prybiline sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša alebo Liptovského Hádku a odtiaľ potom autobusom do obce Pribylina.- cestovný poriadok 

V Pribyline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Ďalšiu veľmi peknú trasu môžeme začať už v Smrečanoch. Najstaršou zachovalou stavbou v Smrečanoch je už spomenutý gotický kostol Obetovania Pána (ku cti Očisťovania Panny Márie), ktorého základy boli postavené v r.1349. Neprehliadnite ani Múzeum, stála expozícia „História a významné osobnosti obce“. Expozícia predstavuje návštevníkom celkový prierez históriou obce Smrečany spojený s ukážkou starých ľudových remesiel, hospodárskych nástrojov, krojov, starých dokumentov, fotografií a pod. Smrečany plynule prechádzajú do obce Žiar, na konci ktorej sa nachádza Chata Kožiar s bufetom a informačnými tabuľami. Cez parkovicko sa dostanete na asfaltovú cestu na Žiarsku chatu, ktorú využívajú turisti na pešiu turistiku ale aj na cykloturistiku, či zjazd na kolobežkách. Kolobežkári majú vyhradení osobitný pruh. Z času na čas prejde cestou aj nejaké to auto. Alternatívou môže byť stará cesta dolinou skalnato-lesnýcm terénom. Vedie súbežne s frekventovanou zásobovacou cestou, avšak v tôni smrekovej hory. Stará zvážnica je nanovo vyznačená modrou značkou. Zrekonštruovaná Žiarska chata ponúka ubytovacie aj stravovacie možnosti vo vnútornej reštaurácii alebo vonkajšej terase „Tri kopy“. Z prírodných krás, ktoré sú čoby kameňom dohodil od Žiarskej chaty, stoja za návštevu vodné stupne Šarafiového vodopádu v skalnatom žľabe Krásno. Dostanete sa ku nim po zelenej značke okolo Symbolického cintorína. Po stúpajúcom chodníku smerom na Jalovecké sedlo pri potoku sa belie sústava vodných skokov Šarafiového vodopádu.

Miesto štartu: 49.120129; 19.650750

Na začiatku Žiarskej dolina sa nachádzajú platené parkovisko.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša obce Smrečany alebo priamo na otočku autobusu ku salašu Kožiar.

V obciach Smrečany aj Žiar sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v reštauráciach, salašoch alebo bufetoch s občerstvením.

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny (880 m) na modrej značke (2707), ktorá sa na krátkom úseku vedie spolu s červenou a so žltou značkou. Po nenáročnom výstupe k Žiarskej chate (1 300 m) pokračujeme popri dome Horskej služby k smerovníku, na ktorom prejdeme na zeleno značkovaný chodník (5610). Ten nás privedie do Jaloveckého sedla. Popri Pietnom mieste obetí horských nešťastí v Západných Tatrách pretraverzujeme južný svah až k potoku. Po jeho pravej strane vystúpime hore, pod Šarafiovým vodopádom prejdeme cez potok doľava a dlhým stúpaním sa dostaneme do ďalšieho žľabu. Serpentínovým chodníkom vystúpime pomedzi kosodrevinu do širokého Jaloveckého sedla (1 858 m).

Zo sedla pokračujeme vpravo trávnatým (neskôr skalnatým) hrebeňom na Príslop (2 142 m). Cez strmý skalnatý hrebeň zostúpime do menšieho sedla. Časť „zubatého“ hrebeňa obídeme zľava, potom južným skalným vrcholovým rebrom vystúpime na Baníkov (2 178 m), najvyšší vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Pokračujeme východným smerom po červených značkách (0862). Čakajú nás mimoriadne exponované časti istené reťazami (za mokra a poľadovice sú veľmi nebezpečné). Cez skalný zárez s istením zostúpime okolo tzv. skalnej ihly do voľnejšieho terénu. Za širokým lúčnym sedlom vystúpime na druhý najvyšší vrchol túry – Hrubú kopu (2 166 m).

Po krátkom odpočinku zostúpime do sedla. Nasleduje prechod exponovanými Tromi kopami (2 136 m), ktorý zaisťujú umelé pomôcky. Technicky náročný prechod je vhodné absolvovať len za dobrého počasia. Z poslednej kopy zostúpime sutinovým chodníkom do Smutného sedla (1 963 m). Zo sedla pokračujeme doprava modro značkovaným chodníkom (2707), ktorý je vrezaný vo veľmi strmom svahu, na odnož Prostredného grúňa. Po zvlnenom hrebeni pokračujeme do malého plytkého sedla, z ktorého sa možno krátkou serpentínou vľavo dostať do doliny. Dláždeným chodníkom vedúcim cez malú terasu prídeme na rázcestie do Žiarskeho sedla a potom sa po našej trase asi o 45 min. ocitneme pri Žiarskej chate. Pohodlným zostupom dolu Žiarskou dolinou výlet ukončíme na zastávke SAD tesne pod ústím Žiarskej doliny.

Časový rozvrh: Ústie Žiarskej doliny –Žiarska chata 1 ¼ h –Jalovecké sedlo 1 ½ h – Baníkov 1 h – Hrubá kopa 1 h –Smutné sedlo 1 h – Žiarska chata 1 h – ústie Žiarskej doliny 1 h Spolu: 7 ¾ h Od 1. novembra do 15. júna je chodník uzavretý

Miesto štartu: 49.144532; 19.699909

V Žiarskej dolina sa nachádza platené parkovisko.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Žiar, prípadne na začiatok Žiarskej doliny.

V obci Žiar sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Do ústia Jaloveckej doliny (800 m) prídeme z Jalovca po žltej značke (8617) alebo z parkoviska Bobrovecká vápenica popri horskom hoteli Mních, kde sa na žltú značku napojíme. Môžeme začať od rázcestia na Tokarinách stále po žltej značke, ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou magistrálou (0860). Pri smerovníku v ústí doliny žltá značka odbočuje doľava a vedie po ľavej strane Jaloveckého potoka do Jaloveckej doliny. Prejdeme cez bočný prítok Jaloveckého potoka a pokračujeme po lesnej ceste. Neskôr vystúpime po chodníku z dna doliny na jej ľavý svah. Pokračujeme traverzom a opäť sa vrátime k potoku. Prejdeme cez niekoľko drevených mostíkov miernym stúpaním až k odpočívadlu pred dlhou drevenou lávkou a ocitneme sa v ústí Bobroveckej doliny (1 005 m) a doliny Parichvost. Za lávkou prejdeme na modro (2710) a zeleno (5611) značkovaný chodník do doliny Parichvost. Cez drevené mostíky sa dostaneme na ľavú stranu doliny a po upravenom chodníku vystúpime cez les (asi 1 hod.) na odbočku zelenej značky v ústí Hlbokej doliny (1 130 m). Pokračujeme po modrej značke, prejdeme cez mostík na ľavú stranu údolia a vystúpime strmšie lesom do pásma kosodreviny. Opäť sa vrátime k potoku a prejdeme na jeho druhú stranu. Vyjdeme hore strmým serpentínovým chodníkom medzi kosodrevinu a skalné rebrá a pokračujeme dlhším traverzom cez vejár skalnatých žľabov a trávnatý svah doľava do Baníkovského sedla (2 040 m). Tu odbočíme doprava a po červeno značkovanej hrebeňovej ceste (0862) sa strmým, miestami exponovaným hrebeňom dostaneme pod vrcholové rebro. Po ňom sa vydáme na najvyšší bod trasy – Baníkov (2 178 m). Z jeho vrcholu sa môžeme kochať nádherným kruhovým výhľadom na oravské, liptovské a tatranské dominanty. Po krátkom odpočinku sa z vrcholu Baníkova vydáme po zelenej značke (5610), ktorá vedie južným rebrom do plytkého sedla. Z neho vystúpime exponovaným skalným hrebeňom na druhý najvyšší bod trasy – vrch Príslop (2 142 m). Pokračujeme južným smerom skalnatým, neskôr rozširujúcim sa trávnatým svahom do širokého Jaloveckého sedla (1 858 m). Zo sedla nás značkárske koly privedú na východný svah k prvým ostrovom kosodreviny. Serpentínami chodníka zostúpime do žľabu a zákrutami klesneme po jeho ľavej strane. Potom pretraverzujeme doľava do žľabu popod Šarafiový vodopád. Cez potok na jeho ľavej strane zídeme na upravený chodník. Po ňom sa dostaneme k Pietnemu miestu obetí horských nešťastí v Západných Tatrách. Odtiaľ prejdeme popri dome horskej služby k Žiarskej chate (1 300 m) a pohodlným zostupom dolu Žiarskou dolinou výlet ukončíme pri autobusovej zastávke tesne pod ústím Žiarskej doliny (880 m).

Ústie Jaloveckej doliny – ústie Bobroveckej doliny 1 1⁄4 h – ústie Hlbokej doliny 1⁄2 h – Baníkovské sedlo 2 h – Baníkov 1⁄4 h – Jalovecké sedlo 3⁄4 h – Žiarska chata 1 h – ústie Žiarskej doliny 1 h Spolu: 6 3⁄4 h

Miesto štartu: 49.196935; 19.748470

V obciach Bobrovec aj Žiar sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Bobrovec (Bobrovecká dolina).

V Bobrovci aj Žiari sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Na trase ponúka ubytovanie a stravovanie Žiarska chata.

Výstup na druhý najvyšší štít Západných Tatier spojený s prechodom Račkovej a Jamníckej doliny.

V liptovskom múzeu v Pribyline sa nachádza platené parkovisko.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša alebo Liptovského Hrádku a odtiaľ autobusom do Pribyliny.

V Pribyline sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Poludnica je turisticky veľmi atraktívny vrchol. Týči sa do výšky 1548 mnm a od centra Liptovského Mikuláša je vzdialený vzdušnou čiarou iba 7 kilometrov. Vďaka tomu je z Poludnice krásny výhľad na celý Liptov. Najkratší výstup je modrou značkou z obce Iľanovo a hoci meria iba 5,5 kilometra treba počítať aspoň 2h30m na prekonanie takmer 900-metrového prevýšenia. Nazad je možné sa vrátiť buď tou istou trasou alebo po žltej zbehnúť do Závažnej Poruby alebo pokračovať modrou do sedla pod Kúpeľom a zelenou sa napojiť taktiež na žltú do Závažnej Poruby. Náš návrh túry sleduje poslednú spomínanú možnosť.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 49.048943; 19.613448

V obci sa nachádza neplatené parkovisko.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom mestským autobusom z Liptovského Mikuláša do obce Iľanovo.

V obciach Iľanovo a Závažná Poruba sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v penziónoch, reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Túra vedie z Liptovských Revúc (Veľká Fatra) do sedla pod Čiernym kameňom a ďalej cez Minčol (1398) a južné Rakytovské sedlo na Rakytov (1567). Tento dominantný vrchol má výraznú pyramídovitú siluetu a je z neho krásny kruhový výhľad na Veľkú Fatru, Nízke Tatry a za dobrej viditeľnosti aj celý hrebeň Západných Tatier a časti Vysokých Tatier. Z Rakytova pokračujeme cez severné Rakytovské sedlo k Útulni Limba, na ktorej je možné sa občerstviť. Trasa pokračuje Teplou dolinou k horárni a po asfaltke nazad do Liptovských Revúc.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.919088; 19.177596

V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Ružomberka a potom autobusom priamo do obce Liptovské Revúce alebo s prestupom v obci Liptovská Osada.

V obciach Liptovské Revúce aj Liptovská Osada sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v reštauráciach, v penziónoch alebo bufetoch s občerstvením.

Okruh z najvýchodnejšej liptovskej obce na Kráľovu hoľu možno absolvovať buď ako náročnú jednodňovku alebo víkendovku s prespatím na útulni Andrejcová (vlastný spacák a jedlo sú nutné). Vedie zelenou značkou v doline Čierneho váhu a potom prudko stúpa na Kráľovu hoľu, ktorá je najvyšším bodom trasy. Pokračuje červenou značkou nenáročným hôľnym terénom tzv. Kráľovohoľských Tatier až na útulňu Andrejcová, ktorá má spoľahlivý zdroj vody a taktiež môže poslúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím. Trasa pokračuje ďalej po modrej značke, ktorá sa pár sto metrov od útulne odpojí z hrebeňa a pozvoľna klesá na Budnárku a ďalej Ždiarskou dolinou nazad do Liptovskej Tepličky. (Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.903269; 20.120841

Vlakom alebo autobusom do Popradu a potom autobusom z Popradu autobusom do Liptovskej Tepličky.

V obci Liptovská Teplička sa nachádzajú penzióny a možnosti ubytovania v súkromí. V prípade dvojdňovej túry môžete prespať v nocľahárni Andrejcová, kde je spoľahlivý zdroj vody.

Možnosti stravovania sú zabezpečené v obci Liptovská Teplička alebo útulniach.

Ľahkou prechádzkou z Bielej Púte po žltej turistickej značke popri hoteli Ostredok a popri vyhliadkovej veži ponúkajúcej úžasný výhľad na hrebeň a Demänovskú dolinu sa dostanete až k Symbolickému cintorínu obetí Nízkych Tatier, Demänovskej Jaskyni a spať rovnakou trasou.

ALTERNATÍVA: 5a) Zachádzkou je možné pokračovať ďalej po žltej trase (+2,6 km,+1 hod.), ktorou sa dostanete k Demänovskej Jaskyni Slobody. Na cestu späť k Symbolickému cintorínu využijete rovnakú trasu. (Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.970704; 19.583726

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina).

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Na Chopok vás vyvezie lanovka a to priamo z Bielej púte (funitel A6) na Priehybu. Tam prestúpite na funitel A1, ktorý vás dopraví až na vrcholnú stanicu na Chopku (2004 m n. m.).

Trasa: po červenej turistickej značke popri Kamennej chate, ďalej cez Demänovské sedlo a Krúpovu hoľu až na Ďumbier 2043 m n.m. Späť na Chopok rovnakou trasou.

Miesto štartu: 48.943945; 19.590059

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská. – viac na  jasna.sk

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina).Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Chopok.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.

Trasa v srdci Nízkych Tatier začína pri Demänovskej jaskyni slobody a vedie prevažne modrou značkou až na vrchol Chopku (2048). Tento úsek si možno skrátiť pomocou lanoviek, čo ušetrí cca 4h času a 1200 metrov prevýšenia. Tesne pod vrcholom Chopka je možné občerstvenie na Kamennej chate (2000). Ďalej pokračujeme po červenej značke cez Krúpovo sedlo až na Ďumbier (2043), ktorý je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Tento úsek poskytuje jedny z najkraších výhľadov na všetky svetové strany – Liptov, Spiš, Horehronie, Západné a Vysoké Tatry či Slovenské rudohorie sú ako na dlani. Trasa ďalej pokračuje nazad do Krúpovho sedla, odkiaľ pokračujeme zelenou značkou do Širokej doliny a ďalej pokračujeme cez Lúčky nazad k Demänovskej jaskyni slobody.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.998446; 19.584867

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina) ku Demänovskej jaskyni slobody.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Pravdepodobne najpopulárnejšia hrebeňovka na Slovensku. Zvládne ju každý turista s dobrou kondíciou, starostlivo však treba vybrať dni so stálym počasím. Tento trek meria takmer 100 kilometrov a v pohodovom tempe ho je možné absolvovať za 5 dní. Ideálny smer je z východu na západ. Začína sa v horehronskej obci Telgárt a končí na Donovaloch. Odporúčané nocľahy: útulňa Andrejcová, útulňa Ramža alebo Čertovica, Chata M. R. Štefánika alebo Kamenná chata, útulňa Ďurková pod Chabencom, Donovaly.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.851515; 20.187047

Vlakom alebo autobusom do Popradu a potom autobusom z Popradu do Telgártu.

Odporúčané nocľahy: útulňa Andrejcová, útulňa Ramža alebo Čertovica, Chata M. R. Štefánika alebo Kamenná chata, útulňa Ďurková pod Chabencom, Donovaly

Možnosti stravovania sú zabezpečené v jednotlivých chatách alebo útulniach.

Túra v celej dĺžke sleduje náučný chodník Demänovská dolina s 12 informačnými panelmi.

Začneme na parkovisku pred hotelom Grand, ktorý stojí východne od Vrbického plesa v rekreačnej oblasti Jasná (1 102 m). Prírodné horské jazero obídeme po severozápadnej strane, až prídeme k Mikulášskej chate. Pod Otupným budeme okrem značiek náučného chodníka sledovať aj žlté turistické značky (8619). Popri potoku Zadná voda vystúpime hore dolinou Zadnej vody na rázcestie Tri vody (1 370 m), kde odbočíme doľava na červenú značku (0855). Vydáme sa po chodníku, ktorý traverzuje severným svahom hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v závere Demänovskej doliny. Chodník mierne stúpa zalesneným severným svahom vrchu Dereše až po Brhliská (1 430 m) pri hornej stanici kabínkovej lanovky. Po prekrížení zjazdovej trate si chodník zachováva mierne stúpajúci charakter a od rázcestia Pod Orlou skalou (1 460 m) začína stúpať strmšie. Serpentínami vedie cez kosodrevinu do svahu Chopka. Za poslednou zákrutou sa začína šikmý traverz, ktorý sa končí pri medzistanici v súčasnosti nepremávajúcej sedačkovej lanovky z Otupného na Lukovú (1 675 m) a sedačkovej lanovky z Jasnej na Lukovú, ktorá je v prevádzke. Odtiaľto už trasa túry zväčša len klesá. Prvý úsek klesania vedie šikmo po svahu k medzistanici sedačkovej lanovky (1 500 m) zo Záhradiek na Konský grúň. Odtiaľ ďalej klesneme po okraji kosodreviny na Peknú vyhliadku (1 360 m). Ďalej sa profil túry mení. Chodník sa zatáča oblúkom doprava a traverzuje svah k rázcestiu v Širokej doline (1 390 m). Na tomto mieste sa napojíme na zeleno značkovaný chodník (5426), ktorým zostúpime popri potoku Demänovka dolu Širokou dolinou na rázcestie Pod Krčahovom (1 040 m). Poznávanie prírodných krás Demänovskej doliny ukončíme pri chate na poľane Lúčky (925 m)

Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza priamo na zastávke autobusu, rovnako cieľ trasy. Taktiež sa pri východiskovom bode nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.

Parkovisko sa nachádza pri hoteli Grand Jasná

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina) – cestovný poriadok .

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Nájdi a rezervuj ubytovanie – TU.

Z chodníka nad reštauráciou Kosodrevina odbočíme vľavo a po modrej turistickej značke pokračujeme do sedla Príslop kde odbočíme vpravo na žltú značku a začíname stúpať smerom na hrebeň. Na hrebeni odbočíme vpravo a po červenej značke sa dostaneme až na Chopok. Spať na Kosodrevinu zostúpime po žltej značke.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.932718; 19.599176

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Kosodrevinu.

V stredisku Jasná Nízke Tatry, ako aj na južnej strane Chopku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Z chodníka nad reštauráciou Kosodrevina odbočíme vľavo a po modrej turistickej značke traverzujeme južné svahy až do Krížskeho sedla. V sedle odbočíme vpravo na červenú značku a po hrebeni sa dostaneme až na Chopok. Späť na Kosodrevinu zostúpime po žltej turistickej značke.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.932693; 19.599209

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Kosodrevinu.

V stredisku Jasná Nízke Tatry, ako aj na južnej strane Chopku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Z lanovky vyjdeme na chodník nad reštauráciou Kosodrevina, odbočíme vľavo a po žltej turistickej trase a pokračujeme približne 10 minút k rázcestiu, kde odbočíme vpravo a stúpame ďalej po žltej turistickej značke až na Chopok. Spať na Kosodrevinu zostúpime po žltej turistickej značke.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.932718; 19.599176

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Kosodrevinu.

V stredisku Jasná Nízke Tatry, ako aj na južnej strane Chopku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Z chodníka nad reštauráciou Kosodrevina odbočíme vpravo a po modrej turistickej značke sa dostaneme až na chatu generála M.R. Štefánika. Z chaty zostúpime po zelenej turistickej značke na parkovisko Trangoška.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.932718; 19.599176

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Kosodrevinu.

V stredisku Jasná Nízke Tatry, ako aj na južnej strane Chopku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Po červenej značke popri Kamennej chate hrebeňom do Demänovského sedla, kde je potrebné odbočiť vľavo na žltú turistickú trasu a po cca 20 min. odbočiť vľavo na zelenú turistickú trasu, po ktorej pokračujeme Širokou dolinou popri potoku Demänovka až na Lúčky.
ALTERNATÍVA 3A: Cez Tanečnicu a sedlo Javorie: z Dem. Sedla pokračujeme po žltej turistickej značke bočným hrebeňom cez Tanečnicu do sedla Javorie. Tu odbočíme vľavo na červenú značku, ktorou sa dostaneme na zelenú turistickú značku a po nej pokračujeme na Lúčky (+1 km, 45 min.).(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.943435; 19.590006

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Chopok.

V stredisku Jasná Nízke Tatry sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Po červenej turistickej značke cez Dereše do sedla Poľany. V sedle odbočiť vpravo na žltú turistickú značku smerom na Tri Vody a pokračovať po žltej turistickej značke až k Mikulášskej chate, popri Vrbickom Plese k Wellness Hotelu Grand Jasná a na Bielu Púť.
Alternatívna trasa 2a: Na Troch vodách odbočiť na červenú značku smer Brhliská a pod Orlou skalou odbočiť na modrú turistickú značku smer Otupné a po ceste pokračovať na Bielu Púť.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.943435; 19.590027

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina). Odtiaľ sú rôzne možnosti prepravy, či už si zvolíte možnosť pešej turistiky alebo vývoz lanovkami priamo na Kosodrevinu.

V stredisku Jasná Nízke Tatry, ako aj na južnej strane Chopku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Vrbické pleso je ľadovcové pleso a najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách. Leží vo výške 1 113 m n. m. v hornej západnej časti Demänovskej doliny. Zaberá plochu 0,69 ha, má maximálnu hĺbku 8 m, dĺžku 115 m a šírku 62 m. Je to morénové jazero, ktoré vzniklo po ústupe ľadovca zo severných svahov Chopku a Derešov.
Popis trasy: Od parkoviska za Wellness Hotelom Grand Jasná vedie chodník k Vrbickému plesu. Po pravej strane jazera vedie náučný chodník s informačnými tabulami, ktorý pokračuje ďalej na Tri Vody. Pri plese si môžete oddýchnuť na lavičkách v tichu lesa a pokochať sa výhľadmi na okolité hrebene Nízkych Tatier.(Zdroj: Hiking.sk)

Miesto štartu: 48.970623; 19.580614

V lyžiarskom stredisku sa nachádzajú platené aj bezplatné parkoviská.

Vlakom alebo autobusom do Liptovského Mikuláša a potom autobusom z Liptovského Mikuláša do strediska Jasná Nízke Tatry (Demänovská dolina).

V stredisku Jasná Nízke Tatry, ako aj na južnej strane Chopku sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciach alebo bufetoch s občerstvením.

Ďumbier je s výškou 2043 m n.m. najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Výstup na vrchol však nepatrí medzi najnáročnejšie. Trasa je plynulá, doplnená o úžasné výhľady na obe strany Nízkych Tatier. Liptov, Spiš, Horehronie, Západné a Vysoké Tatry či Slovenské rudohorie sú ako na dlani.

Odporúčame trasu po zelenej značke z Lúčok cez Širokú dolinu a Krúpove sedlo až na Ďumbier (2043 m n.m.) s návratom po červenej značke vedenej po hrebeni cez Demänovské sedlo na Chopok (2024 m n.m.) a následne po modrej značke dole cez Lukovú až na Mikulášsku chatu. Oddýchnuť a načerpať nové sily môžete na Kamennej chate pod Chopkom alebo v Reštaurácii Rotunda, ktoré sa nachádzajú zhruba v polovici trasy. Zostup z Chopku si môžeme skrátiť jazdou na lanovke v rámci strediska Jasná. V tejto oblasti sa nachádza aj autobusová zastávka, z ktorej sa odveziete späť na parkovisko na Lúčky alebo priamo do Liptovského Mikuláša.

Demänovská dolina je s Liptovským Mikulášom prepojená pravidelným autobusovým spojením, ktoré je pomerne dobre načasované pre potreby turistov. Východiskový bod túry sa nachádza priamo na zastávke autobusu, rovnako cieľ trasy. Cestovný poriadok >>>

Taktiež sa pri východiskovom bode trasy nachádza oficiálne parkovisko, parkovanie je zdarma a v dostatočnej kapacite.

Na samotnej trase sa dá občerstviť či už na Kamennej chate alebo v Reštaurácii Rotunda pod Chopkom príp. pri zostupe v lokalite Luková. Občerstviť a prespať sa dá aj na Štefánikovej chate, tá je však asi polhodinu mimo našej trasy.

V celej Demänovskej doline sa nachádza najširšia ponuka ubytovania ako aj gastro zázemia v regióne Liptov.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Sivý vrch (1805 m n.m.) je súčasťou Západných Tatier, pričom je dostupný ako z oblasti Hút, tak z Bobrovca. Túra naň nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších. Hlavne výhľady na Liptov a Oravu stoja zato.

Túru na Sivý vrch začínate na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami až na Chatu pod Náružím, kde je možnosť občerstviť sa. Trasa pokračuje po modrej značke do Sedla Predovratie, z ktorého stúpa po zelenej značke až na Sivý vrch (1805 m n.m.). Naspäť sa dá ísť po identickej trase, no túru si môžete obohatiť o návštevu vrchu Babky (1566 m n.m.) s unikátnym výhľadom a následne sa na rázcestí Pod Babkami napojiť na pôvodnú trasu. Počas trasy sa môžeme zastaviť pri partizánskom bunkri. Ide o jaskyňu s fotografiami a popisom, v ktorej sa skrývali partizáni.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou.

Autobusová zastávka je vzialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša. Cestovný poriadok >>>

Na trase cestou na vrchol sa prechádza popri Chate pod náružím na Červenci, kde je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachdádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Náučný chodník v Pavčinej Lehote vytvorili členovia Združenia cestovného ruchu a je miestom kde môžete stráviť naozaj príjemný deň. Samotná trasa nie je len o turistike, ale aj o prekrásnych panorámach z vyhliadkovej veže, adrenalíne na bobovej dráhe v stredisku Žiarce, ale aj o zaujímavostiach uvedených na jedenástich tabuliach, ktoré lemujú tento náučný chodník. Každá z nich obsahuje text s informáciami o okolitej faune a flóre.

Trasa vedie najmä po lúkach a bývalých pastvinách a je so svojou dĺžkou necelých 10km a prevýšením len 100m vhodná pre rodiny s deťmi či menej zdatných turistov. Trasa je vhodná aj pre cyklistiku a v zimnom období je po nej upravovaná aj bežecká stopa.

Obec Pavčina Lehota je dostupná pravidelnou autobusovou dopravou z Liptovského Mikuláša. Využiť sa dajú aj skibusy a cyklobusy, ktoré jazdia počas zimnej respektíve letnej sezóny cez vedľajšiu obec Demänovská dolina. Zastávka je vzdialená len pár stoviek metrov od obce Pavčina Lehota. Pri stredisku Žiarce na začiatku/konci trasy sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou. Parkovacie možnosti v obci sú taktiež postačujúce.

Trasa neponúka prakticky žiadny tieň, preto je potrebné mať so sebou dostatok vody a aj nejakú desiatu. Občerstviť sa je možné na začiatku/konci trasy v bufete v stredisku Žiarce a stravovacie a ubytovacie kapacity sú k dispozícii taktiež v samotnej obci Pavčina Lehota, ktorá disponuje aj slušným zázemím pre turistov.