Babky (1566 m n.m.) sú súčasťou Západných Tatier, pričom túra na ne nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších. Hlavne výhľady na Liptov stoja zato.

Túru na Babky začínate na začiatku Bobroveckej doliny, konkrétne v lokalite Bobrovecká vápenica, kde je možnosť bezplatného zaparkovania. Trasa vedie po modrej značke popri kalvárii po zvážnici cez rázcestie Pod Babkami až na Chatu pod Náružím, kde je možnosť občerstviť sa. Trasa pokračuje po modrej značke do Pod Babkami, z ktorého sa vydávate na zelenú značku až na Babky. Babky majú  unikátny výhľadom. Počas trasy sa môžeme zastaviť pri partizánskom bunkri. Ide o jaskyňu s fotografiami a popisom, v ktorej sa skrývali partizáni.

Priamo vo východiskovom bode trasy v lokalite Bobrovecká vápenica sa nachádza bezplatné parkovisko s dostatočnou kapacitou.

Autobusová zastávka je vzdialená asi 2,5km chôdze od Bobroveckej vápenice na križovatke s obcou Jalovec, kam sa dá dostať prímestskou linkou z Liptovského Mikuláša.

Cestovný poriadok >>>

Na trase cestou na vrchol sa prechádza popri Chate pod Náružím v Červenci, kde je možné občerstviť sa alebo aj prespať. Blízko východiskového bodu trasy sa nachádza Horský hotel Mních. Na ceste od Jalovca je možné navštíviť Salaš Pastierska. Okrem toho sú tu vyhradené lokality na stanovanie.

Nájdi a rezervuj ubytovanie >>>

Trasa je súbežná s červenou turistikou značkou s výnimkou zachádzky k zastávke 3. Náučný chodník v závere vedie vysokohorským prostredím, kde najmä v bralnej časti treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Posledný informačný panel náučného chodníka stojí v sedle Vráca asi 30 min od jeho cieľa na vrchole Veľkého Choča.

Názvy informačných panelov

1. Obec Lúčky
2. Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád
3. Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny
4. Kúpele Lúčky
5. Choč – lúky Žimerová
6. Choč – pásmo lesa
7. Choč – alpínske pásmo

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Parkovanie je možné v obci Lúčky alebo v Lúčanskej doline, pri odbočke Jastrabia (pred zákazom vjazdu).

Ubytovať sa môžete v obci Lúčky.

Trasa začína v obci Kalameny a pokračuje popri jazierku Kalameny (termálny prameň), ktorý je celoročne využívaný na kúpanie pre verejnosť. Je súbežná so žltou a od rázcestia Sedlo pod Kráľovou zároveň červenou turistikou značkou. Trasa s permanentným stúpaním vedie z veľkej časti mimo lesa, čo v letných slnečných dňoch môže byť namáhavé. Na plošinu s hradom vedie 7 m vysoký kovový rebrík a mostík. V teréne sú upozornenia: vstup do priestoru Liptovského hradu je možný len na vlastnú zodpovednosť a osobám do 14 rokov len v sprievode dospelých.

Pri dobrej viditeľnosti vrch i hrad umožňujú výhľady až na Oravu s Babou horou, Liptovskú kotlinu s vodnou nádržou Liptovská Mara, Nízke Tatry a Veľký Choč (1 609 m n. m.). Areál hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Neveľké zvyšky hradu (odkryté základy múrov), o záchranu ktorých sa stará miestne občianske združenie Castrum Liptov, sú verejnosti voľne prístupné.

Názvy informačných panelov

0. Náučný chodník Kalameny – Liptovský hrad
1. Ľan a konopa
2. Voda
3. Zaujímavosti o hrade Liptov
4. Les
5. Geológia Chočských vrchov

Informačné panely v teréne (okrem úvodného) nie sú označené názvom náučného chodníka.

Na trase chodníka stoja aj (tri) vyblednuté informačné panely z predchádzajúcej verzie náučného chodníka (stav v roku 2020). Z hradu k jazierku je možný návrat ako okruh po (exponovanej a tiež strmej) modrej turistickej značke (do východiska v obci spolu 4,5 km).

Parkovanie je možné v obci Kalameny, alebo pri jazierku Kalameny. Parkovanie pri termálnom jazierku je spoplatnené pri vstupe na náučný chodník.

Ubytovať sa môžete v obci Kalameny alebo Lúčky.

Trasa vedie asfaltovým chodníkom pre peších popri Teplianke. Náučný chodník je vhodné absolvovať v rámci exkurzie, ktorú vo včelíne po dohode zorganizuje miestne občianske združenie Slnkotvor. Cieľom je propagácia veľkého významu včiel a čmeliakov pre náš život. Exkurzia sa koná vo včelíne – ekoučebni v prírode – v záhrade miestnej školy (ZŠ s MŠ Lúčky) a jej bezprostrednom okolí, trvá 2 – 2,5 h a zahŕňa nasledovné aktivity:

• návšteva včelieho náučného chodníka (Za)chráňme včely s odborným výkladom lektora – včelára,
• pobyt vo včelnici s priamymi ukážkami života včiel v úli,
• ukážka stavby včelieho úľa, opis základného včelieho náradia,
• práca so včelami vo včelnici s odborným výkladom,
• ukážka včiel žijúcich v sklenenom úli,
• ochutnávka rôznych druhov včelích medov.

Termín exkurzie je potrebné vopred dohodnúť.

Názvy informačných panelov

1. Včely
2. Stavba tela včely
3. Včelie produkty a ich využitie
4. Zaujímavosti o včelách
5. Čmeliaky
6. Zaujímavosti o čmeliakoch
7. Hmyzie domčeky
8. Medonosné byliny, kríky a dreviny

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.

Kontakt:

Do Lúčok sa dostanete autobusom. Vystúpite na konečnej zastávke v Kúpeľoch Lúčky. Ak zvolíte vlastnú dopravu, parkovať môžete v areáli kúpeľov.

Ubytovať sa môžete priamo v Kúpeľoch Lúčky, rôzne možnosti ubytovania a stravovania však nájdete aj v obci Lúčky.

viac informácií TU

Začiatok a koniec sú v obci Liptovské Revúce. Ide o technicky menej náročnú trasu na jeden z najvyšších vrcholov Veľkej Fatry – Krížnu. Táto trasa je menej navštevovaná a na Krížnu sa častejšie chodí z Rybieho alebo z Tureckej. To ale môže byť výhodou pre tých, ktorí sa davom turistov radšej vyhýbajú. Názov nášmu cieľu (Krížnej) dokonale sedí pretože sa na jej vrchol dá dostať z viacerých strán, križuje sa tu viacero turistických chodníkov v lete, a vedie sem dokonca aj cyklotrasa.

Z pohľadu skialpinizmu je veľmi obľúbená, hlavne pre jej široké a hladké trávnaté pláne. Stačí  iba pár desiatok centimetrov snehu, aby sa tu dalo výborne zalyžovať. Miernou nevýhodou sa javí relatívne nízka nadmorská výška, čo spôsobuje, že pri slabších zimách je v tejto oblasti sezóna výrazne kratšia ako napríklad vo Vysokých Tatrách. Medzi nevýhody tiež patrí, že trasa začína relatívne nízko vo výške iba 735 m n.m. kde sneh vydrží oveľa kratšie. Odporúčame preto sledovať aktuálne snehové podmienky a v neposlednom rade aj lavínovú situáciu. Napriek tomu, že ide o nižšie hory, aj tu môžu hroziť lavíny, hlavne v najstrmších kotloch okolo vrcholu Krížnej. V minulosti sa tu bohužiaľ vyskytli aj smrteľné lavínové nehody. Vzhľadom na dĺžku trasy je potrebné tiež spomenúť nutnosť dobrej fyzickej kondície.

V úvode mierne stúpame po lesnej ceste Suchou dolinou popri horárni Hajabačka. Cesta sa po čase mení na chodník, ktorý sa postupne zužuje. Nad hornou hranicou lesa sa trasa vedie ku salašu Pod Ostredkom. Po úseku cez Dlhý grúň sa trasa napojí na červený hrebeňových chodník až na vrchol Krížnej. Práve tento posledný úsek môže byť veľmi veterný a povrch často vyfúkaný až do trávy. Vrchol Krížnej je veľmi veterné miesto, takže je vždy nutné pribaliť si vetruodolné oblečenie. Samotný vrchol je pre verejnosť neprístupný, pretože sa na ňom nachádza objekt Ministerstva obrany, ktorý je oplotený a uzavretý. Napriek tomu poskytuje aspoň miernu ochranu pred vetrom.

Zjazd poskytuje viacero variant. Prvá je totožná s výstupovom cestou cez Dlhý grúň. Ďalšou možnosťou je zjazd priamo z vrcholu nadol do Suchej doliny, táto voľba je lákavejšia, keďže ide o širokú pláň so slušným sklonom, treba tu však dávať pozor na možné lavíny (a teda pred túrou sa oboznámiť s lavínovou situáciu na www.hzs.sk).

Mimo trasy je dostupná Ferrata Dve veže (Náučný chodník a zaistená cesta ferrata sa môže využívať v období od 15.6. do 31.1.bežného roka. Pohyb je povolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka)

Autobusom: zastávka Vyšná Revúca prímestského autobusu z Ružomberka

Autom: Priamo z obce Liptovské Revúce, časť Vyšná Revúca

Nie sú, odporúčame pribaliť si vlastné občerstvenie.

Ubytovanie v súkromí v obci Liptovské Revúce – ubytovacie portály.

+

príjemná, mierna túra

vhodná aj pre začiatočníkov, no s dobrou kondíciou

nižšia návštevnosť v porovnaní s inými túrami

–

nízka nadmorská výška

potreba vhodných snehových podmienok

dlhý nástup dolinou

Dereše sa nachádzajú v najvyššie položenej časti hrebeňa Nízkych Tatier. Ako jeden z mála nízkotatranských vrcholov dosahujú výšku 2000 m. Samotná trasa je smerom nahor spočiatku mierna, no jej záverečná pasáž prechádza strmým a uzkym žľabom, preto je potrebné ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Väčšina trasy je orientovaná severne, takže v tejto oblasti v zimných mesiacoch takmer vôbec nesvieti slnko. Často je tu preto možné naďabiť na prachový sneh, aj keď v iných častiach doliny je už premenený slnečnými lúčmi. Takéto tienisté a strmé svahy však môžu byť veľmi nebezpečné, hlavne v období decembra a januára, keď na ne ešte lúče slnka nedosiahnu, a tým pádom nie je možná stabilizácia snehu a práve tu sa môžu tvoriť nestabilné vrstvy snehu. Vzhľadom na sklon svahu nad 35° je potrebné sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie. Okrem lavínovej situácie je potrebné brať do úvahy aj na ďalších ľudí pohybujúcich sa v tejto lokalite, keďže oblasť Derešov je veľmi populárna lokalita pre freeriderov, ktorí sa sem často vyberajú zhora vďaka blízkej lanovke na Chopok.

Trasa začína priamo v lyžiarskom stredisku Jasná od hotela Pošta. Mierne stúpanie vedie prvých niekoľko kilometrov lyžiarskou zjazdovkou na Brhliská (1423 mn.m.). Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri hornej stanici lanovky na Brhliskách sa trasa dostáva do voľného terénu a kopíruje trasu dnes už nefunkčného vleku do Derešského kotla. Tu už stopa naberie na sklone a v tomto úseku sa počas zimnej sezóny často nachádzajú vyjazdené snehové bubny. V týchto miestach je ale ešte stále možné postupovať na pásoch. Po zhruba 800 metroch sa trasa dostane nad pásmo kosodreviny, naskytnú sa výhľady na hlavný Derešský kotol a z tohto miesta je už viditeľný aj najvyšší bod trasy. Po dosiahnutí posledného stožiara vleku trasa odbočí mierne doprava a najvýraznejším žľabom pokračuje priamo nahor až pod vrchol Derešov. V týchto miestach je už nutné pripevniť lyže na batoh a postupovať buď pešo alebo v prípade tvrdého povrchu snehu na mačkách. Pozor na preveje tesne pod hrebeňom! V prípade priaznivého počasia sú z vrcholu  pekné výhľady všade navôkol. Odporúčame tiež sledovať okolitých lyžiarov, pretože žlaby z Derešov sú v prípade dobrých snehových podmienok veľmi navštevované!

Zjazd má niekoľko variant. Zjazd žľabom si vyžaduje pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon. Veľmi dôležité je však sledovať podmienky, pretože tu aj na jar môže byť sneh veľmi tvrdý, často treba čakať až do poobedia, aby povrch zmäkol a tak bolo možné si tak lyžovačku. Slabší lyžiari môžu pokračovať až na vrchol Chopku a zlyžovať nadol po upravenej zjazdovke, prípadne si vybrať nejaký kratší a širší žlab.

Vrbické pleso, ktoré je ľadovcového charakteru a zároveň najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku pri hoteli Grand

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy. V hlavnej sezóne si odporúčame privstať, aby ste vyhli zápcham a našli miesto na parkovanie.

Bufet Bernardino priamo na zjazdovke (Brhliská)

Sú naozaj rôznorodé a bohaté, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, Koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša.

+

exponovaný, ťažký zjazd

vďaka strmému výstupu sa ocitnete na hrebeni pomerne rýchlo

sneh sa tu drží do neskorej jari

výhľady v prípade priaznivého počasia

–

v zime často lavinózny

často navštevovaný

pri severozápadnom prúdení majú žľaby nedostatok snehu

Nejde o štandardnú skialpinistickú túru, keďže začiatok a koniec sa nenachádzajú na rovnakom mieste. Štart je na Čertovici a cieľ na Chopku. Pri plánovaní túry treba myslieť na to, že je tomu potrebné prispôsobiť logistiku. To znamená buď využiť autobus alebo jedno auto pristaviť v Jasnej a druhým sa dostať na Čertovicu, resp. si zabezpečiť odvoz.

V prípade tejto trasy ide o prechod najvyššie položenej časti Nízkych Tatier. Nenachádzajú sa tu síce žiadne dlhé zjazdy, ale o to krajšie sú výhľady na obe strany hrebeňa. Na severe je to pohľad na Vysoké a Západné Tatry, na juhu zase nižšie vrcholy Slovenského Rudohoria a hlavne Veporských vrchov. Čo sa týka lavín, hrebeň je relatívne bezpečný, no riziko netreba podceňovať hlavne pri traverzoch niektorých svahoch v okolí Ďumbiera. Okrem lavín môže byť hrebeň niekedy vyfúkaný od vetra až na tvrdý ľadový podklad. Vtedy treba mať so sebou aj zimnú horolezeckú výstroj ako mačky a cepín. Odporúčame si preto vždy pred túrou pozrieť aktuálne výstrahy na stránke hzs.sk.  Samotná trasa nie je veľmi technicky náročná, no netreba podceniť jej dĺžku 13,5 km (spolu so zjazdom do Jasnej až cca 19 km) a prevýšenie viac ako 1200 m. Ideálne je absolvovať ju na jar, keď už vládne teplejšie počasie a dlhšie dni, tým pádom je aj pobyt na hrebeni oveľa príjemnejší.

Trasa sa začína v sedle Čertovica a vedie po trase červeného značkovaného chodníka. Najviac výškových metrov nastúpame hneď na začiatku, pri výstupe popri lyžiarskom vleku. Nad ním ďalej pokračujúc po hrebeni cez Rovienky a Lajštroch je už skon miernejší. Tu sa už objavia výhľady na obe strany hrebeňa. Ďalej vedie trasa cez Kumštové sedlo, cez Králičku na Chatu M.R. Štefánika, kde funguje celoročná prevádzka a je možné doplniť zásoby tekutín a jedla. Tiež je tu dostupná možnosť ubytovania, cez víkendy však odporúčame ubytovanie rezervovať vopred. Od chaty nasledujú dve možnosti postupu. Ak máte dostatok času a dobrú kondíciu odporúčame pokračovať priamo na vrchol Ďumbiera – najvyššieho kopca Nízkych Tatier. Výhodou zimnej trasy je fakt, že vedie k vrcholu priamejšie ako letná trasa po turistických značkách. Navyše zimná trasa je v letnom období z dôvodu ochrany prírody uzavretá.

Druhá možnosť je pokračovať červeným chodníkom rovno traverzom do Krúpovho sedla. V prípade problémov alebo zlého počasia je možné trasu z tohto sedla skrátiť smerom do Širokej doliny a následne cez zjazdovku Turistická zlyžovať smerom na Záhradky v Demänovskej doline.

Ak sa však rozhodnete pokračovať ďalej, čaká vás už iba relatívne mierne stúpanie v dĺžke 3,5 km, ktoré vás dovedie ku Kamennej chate, ktorá je svojou atmosférou naozaj vhodným miestom na oddych a doplnenie energie. Odtiaľ je to už iba pár metrov ku hornej stanici lanovky na Chopku.

Zjazd ponúka viaceré varianty. Môžete využiť zjazdovky, nezabudnite si však dávať pozor na otváracie hodiny, pretože vo večerných hodinách sú uzatvorené, keďže ich upravujú ratraky.

Ďalšou možnosťou je zjazdiť Lukovský, prípadne Derešský kotol exponovanými strmými žľabmi, tu je ale potrebné dobre ovládať techniku lyžovania mimo upravených zjazdoviek.

Pamätník SNP pri chate M.R. Štefánika

Je najvyššie položeným pamätníkom pripomínajúcim boje v Slovenskom národnom povstaní a pri oslobodzovaní Slovenska od fašizmu.

Autobusom:

smer Čertovica: prímestské autobusy Zastávka na Čertovici (linka Liptovský Mikuláš – Brezno),

smer Liptovský Mikuláš: skibusy z Demänovskej doliny, resp. prímestské autobusy

Autom:

Čertovica: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou pri lyžiarskom stredisku

Jasná: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou priamo na začiatku trasy

Chata M.R. Štefánika, Kamenná chata na Chopku, bufety popri zjazdovkách v lyžiarskom stredisku

Chata M.R. Štefánika, Kamenná chata na Chopku – vzhľadom na obľúbenosť týchto chát odporúčame rezerváciu uskutočniť s časovým predstihom

+

hrebeňová túra s množstvom meniacich sa výhľadov

sneh sa tu drží do neskorej jari

v cca polovici trasy sa nachádza chata, ktorá je vhodná na ubytovanie prípadne občerstvenie

–

zložitejšia logistika plánovania, keďže túra končí na inom mieste ako začína

Kým južné svahy Ďumbiera pôsobia miernym dojmom, tie severné sú charakteristické strmými žulovými zrázmi, ktoré sú v období zimy obľúbené u horolezcov. Nachádzajú sa tam aj leziteľné ľady. Na lezenie v zime sa vzťahuje i výnimka udelená správou národného parku. Odporúčame však dohľadať si jej presnú platnosť.

Chopok je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier. Táto trasa na jeho vrchol ideálnym spestrením v prípade, keď sa chce turista pozrieť aj do voľného terénu mimo rušných zjazdoviek, no zároveň využiť infraštruktúru vybudovanú v Demänovskej doline (chaty, bufety, parkovanie). Výhodou je aj to, že si už počas výstupu môžete skontrolovať aktuálne snehové podmienky a lavínovú situáciu ešte predtým, ako sa pustíte do strmých žľabov.

Keďže časť trasy prechádza práve jedným zo žľabov, je potrebné v prípade tvrdého povrchu snehu ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Aj napriek tomu, že sa trasa nachádza na severnej strane pohoria, hlavne v ranných hodinách tu pri bezoblačnom počasí príjemne  svieti slnko, pretože celý Lukovský kotol je otvorený práve na východnú stranu. Zaujímavý je tiež fakt, že sa tu často stretnete s lepšími snehovými podmienkami ako napríklad vo vedľajšom Derešskom kotli, keďže aj pri severozápadnom prúdení tu sneh pribúda. To je na jednej strane výhoda, no na druhej strane môže práve takéto prúdenie vytvárať nebezpečné preveje alebo snehové dosky. Vzhľadom na sklon, hlavne v žľaboch, treba vždy sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie na stránke hzs.sk.

Okrem lavínovej situácie je potrebné sledovať aj pohyb iných ľudí v teréne, keďže táto lokalita je často cieľom aj pre freeriderov, pre ktorých je tiež ľahko dostupná vďaka lanovke na Chopok.

Trasa začína priamo v stredisku Jasná – Záhradky. Mierne stúpanie, prvých niekoľko kilometrov vedie lyžiarskou zjazdovkou – Turistická. Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri turistickom rázcestníku “Pekná vyhliadka” sa trasa pripojí na červený turistický chodník. Z neho však treba po cca 600 metroch odbočiť vpravo a potom popri polome ďalej v smer do Lukovského kotla.

Častokrát sa tu môžete stretnúť s lyžiarskymi stopami, ktoré vás môžu usmerniť. Je to však miesto najnáročnejšie na orientáciu. Po pravej strane sa neskôr objavia žľaby  Konského grúňa, ktoré sú tiež obľúbené a často lyžované.

Trasa pokračuje nad pásmo lesa, kde sa vám už naskytne pohľad na celý Lukovský kotol a aj vrchol Chopku. Odtiaľto je na výstup možných viacero variánt. Najpriamejšia vedie takzvaným Meteorologickým žľabom, no ten je dosť dlhý, úzky a strmý. Z hľadiska výstupu je výhodnejší najširší zo žlabov, takzvaný Školský, ktorý je zároveň najkratší a tiež čo sa týka sklonu najmiernejší. Je preto jednoduchšie vyhnúť sa kolízii s prípadnými lyžiarmi smerujúcimi zhora nadol a zároveň menší sklon znamená i menšie ohrozenie lavínami. Samozrejme ale odporúčame venovať dostatočnú pozornosť aktuálnej poveternostnej a lavínovej situácii, pretože aj tento žlab môže byť lavinózny. Po prekonaní žlabu zostáva už len cca 200 výškových metrov na vrchol Chopku po zjazdovke. Pred zjazdom sa odporúčame občerstviť na turistami a lyžiarmi obľúbenej Kamennej chate, prípadne vystúpiť aj na samotný vrchol Chopku (2024 m n.m.), kde však zväčša nie sú vhodné podmienky na zjazd vzhľadom na veľké skalné bloky.

Zjazd má niekoľko variant. Slabší lyžiari môžu využiť zjazdovky. Tých, ktorých láka zjazd voľným terénom sú v prípade bezpečných podmienok k dispozícii žľaby, ktoré sú súčasťou Freeridovej zóny.

Meteorologický žľab

Ide o severne orientovaný žľab. Slnko tu teda takmer vôbec nesvieti a často je výrazne tvrdší ako ostatné východne orientované žľaby. Zjazd týmto žľabom si vyžaduje už pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon a dĺžku. Veľmi dôležité je sledovať aktuálne podmienky.

Školský žľab

Do tohto žľabu svieti slnko ako prvé pretože má východnú orientáciu. Z hľadiska zjazdu je najširší, najkratší a má najmiernejší sklon, preto sa volá Školský. Z hľadiska obtiažnosti najľahší, avšak aj napriek tomu treba brať do úvahy riziko lavín pri zjazde.

Hlavne v jarnom období, keď sa už sneh začína topiť, sa na dne Lukovského kotla nachádza malé, ale veľmi fotogenické pleso.

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku Záhradky

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy. V hlavnej sezóne si odporúčame privstať, aby ste vyhli zápcham a našli miesto na parkovanie.

Kamenná chata, reštaurácia Rotunda

Sú naozaj rôznorodé, výber je bohatý, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša

+

sneh sa tu drží do neskorej jari

za pomerme krátky čas na vieme dostať na hrebeň

infraštruktúra

–

v zime môžu byť žľaby lavinózne, pretože pri severozápadnom prúdení majú dostatok snehu

Príjemná, rýchla a nenáročná túra vhodná aj pre začiatočníkov (menej kondične zdatných), či tých, ktorí sa so skialpinizmom len zoznamujú a radi by zakúsili pohyb v teréne mimo zjazdovky. Je výhodná aj v prípade, ak máte málo času. Na jej absolvovanie stačí pár hodín a dá sa stihnúť aj za jedno doobedie či poobedie. Nie je technicky náročná, pre výstup nie sú potrebné horolezecké mačky ani cepín.

Cieľ trasy Lajštroch je výrazný kupolovitý hôľnatý vrch na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na severozápad od Čertovice. Jeho vrchol dosahuje výšku 1602 m n.m.

Výhľad z vrchu na sever a západ zakrývajú vyššie hrebene, ale na juh a východ je výhľad otvorený. Môžeme sa pokochať výhľadom na oblasť Čierneho Váhu s Veľkým bokom a Veľkou Vápenicou až po Kráľovu hoľu.

Trasa sa začína v sedle Čertovica a vedie po trase červeného značkovaného chodníka. Najviac výškových metrov nastúpame hneď v úvode, pri výstupe popri lyžiarskom vleku. Nad vlekom ďalej po hrebeni je sklon už o dosť miernejší. Tu sa už objavia výhľady na obe strany hrebeňa a stúpanie je príjemnejšie.

Keďže ide o zjazd vo voľnom teréne, lyžovať je potrebné mať základné znalosti lyžiarskej techniky. Nejde však o náročný zjazd a povaha terénu poskytuje dostatok možností pre zastavenie sa a oddych počas neho. Terén nie je z hľadiska lavín nebezpečný, preto je táto túra, spolu so zjazdom ideálna aj v prípade, keď výdatnejšie nasneží.

Výskyt rôznych rúd viedol v minulosti k intenzívnej baníckej činnosti aj na území vrchu Lajštroch ako aj v celej oblasti.

Autobusom: Autobusové linky majú zastávku prakticky priamo na začiatku túry (linka Liptovský Mikuláš – Brezno)

Autom: Na Čertovici nájdete platené parkoviská s obmedzenou kapacitou pri lyžiarskom stredisku.

Motorest SKI Čertovica

Domček HS na Čertovici, Motorest SKI Čertovica

+

ideálna túra pri krátkosti času, ako aj pre začiatočníkov

po jasnej noci vyskúšajte Lajštroch krátko po východe slnka,

pokoj naokolo a výhľady stoja za to

–

parkovanie po naplnení kapacity parkovísk

Túra vhodná za zlého počasia, alebo pri veľkom lavínovom nebezpečenstve. Veľká časť vedie v lesnom poraste, takže je chránená pred vetrom. Veterný môže byť ale jej posledný úsek už nad pásmom lesa. Technicky je to nenáročná túra, často tu nájdete prešľapanú stopu, čiže je vhodná aj pre začiatočníkov. Skon je v celej trase relatívne mierny a teda je vhodná aj pre skialpinistov so slabšou kondíciou. Počas túry narazíte na viacero miest, z ktorých sa dá vrátiť späť do strediska. Výhodou je, že sa dá absolvovať aj pri slabších snehových podmienkach.

Túra začína pri Mikulášskej chate (1113 m n.m.). Vedie po trase žltého značkovaného chodníka popri hotely Marmot. Ďalej pokračuje dolinou Zadnej vody. Spočiatku široká lesná cesta niekedy upravovaná ako bežkárske trate sa postupne zužuje a na viacerých miestach prekonáva menšie potoky. Na križovatke turistických chodníkov Tri vody trasa odbočuje vľavo a pokračuje po červenej značke traverzom smerom k hornej stanici lanovky Brhliská. V prípade že už nechcete pokračovať ďalej, je možné túru skrátiť a zlyžovať po zjazdovke Vrbická (10). My ale odporúčame pokračovať ďalej po trase červeného chodníka na rázcestie Pod Orlou skalou (1475 mn.m.). V tejto časti les redne a objavuje sa aj kosodrevina. Posledný úsek po Lukovou vedie serpentínami chodníka stále v miernom sklone. V cieli našej trasy na Lukovej sa nachádza viacero budov, ktoré môžu veľmi dobre poslúžiť ako ochrana pred vetrom a výhodné miesto na odlepenie pásov či oddych.

Zjazd má viacero variant. Jedna z nich je zlyžovať späť po tej istej trase na Brhliská a ďalej po  zjazdovke Vrbická (10). Druhou možnosťou je pustiť sa zjazdovkou Spravodlivá, ktorá nie je upravovaná ratrakmi a často sa počas zimy vytvoria unikátne bubny. Jazda v bubnoch ale nie je vhodná pre začínajúcich lyžiarov. Odporúčame sledovať aj ostatných lyžiarov, ktorí sa sem môžu vybrať zo strediska. Hlavne po silnom snežení s prachovým snehom je práve táto lokalita veľkým lákadlom pre freeriderov. Poslednou možnosťou je zjazdovka Majstrovská (7). Nie vždy je však dostatočne zasnežená, preto odporúčame sledovať aktuálne snehové podmienky v stredisku.

Vrbické pleso, ktoré je ľadovcového charakteru a zároveň najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách.

Autobusom: Zastávka v Demänovskej doline, skibus vás privezie až na zastávku hotela Grand

Autom: Platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy

Bufet Bernardino priamo na zjazdovke (Brhliská), reštaurácia Restaurant von Roll (Luková)

+

príjemná nenáročná túra v prostredí s infraštruktúrou pre občerstvenie

bez lavínového ohrozenia

–

najmä v sezóne množstvo skialpinistov/lyžiarov s podobným plánom

Sú naozaj rôznorodé a bohaté, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, ale aj okolie Demänovskej doliny či Liptovského Mikuláša

Vrch Šíp sa nachádza priamo nad sútokom riek Oravy a Váhu, medzi obcami Kraľovany a Ľubochňa, v Šípskej Fatre, ktorá v podstate spája Malú a Veľkú Fatru. Trasa začína v obci Stankovany, odkiaľ sa po zelenej značke asi za 30 min. dostanete do osady Podšíp, ktorá hneď na začiatku spestrí túru vďaka možnosti obzrieť si zachovalé drevenicie či využiť zastávku ako vhodné miesto na piknik. Z Podšípu pokračujete po žltej značke cez Zadný Šíp až na Šíp (1170 m n.m.). Na vrchole Šípu je umiestnený majestátny kríž a kochať sa môžete výhľadmi na Veľký Choč.

Územie Šípu s rozlohou 302 hektárov je z dôvodu výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov vyhlásené ako národná prírodná rezervácia.

Túra je ľahko dostupná autom, autobusom i vlakom. Parkovisko je v obci Stankovany pred Obecným úradom. Železničná zastávka Stankovany. Autobusová zastávka Stankovany, pri moste.

Občerstvenie a nápoje môžete zakúpiť v Krčme Stankovany.

Na vrchol Radičiná sa vyberáte z Ružomberka, Rybárpole. Cez hospodársky les prichádzate na Dubovské lúky so starými senníkmi s pohľadom na majestátny Veľký Choč. Trasa pokračuje strmým stúpaním do lesa až do sedla na čistinku s ohniskom, odkiaľ to je už len kúsok na vrchol Radičiná (1127 m n.m.), ktorý ponúka výhľad z dreveného mostíka na Liptovskú Maru.

Na vrch Radičiná je možné sa dostať aj z opačnej strany, z obce Komjatná, časť Studničná.

Zaparkovať je možné v Ružomberku, Rybárpole i v Komjatnej. Trasa je dostupná aj autobusovou a vlakovou dopravou. Zastávka Ružomberok – Rybárpole.

Pred alebo po turistike sa môžete občerstviť v Ružomberku, kde je dostatok stravovacích možností.

Trasa začína v obci Partizánska Ľupča, kedysi najstaršie banícke mesto na Liptove s ikonickým kostolom na námestí s meštianskymi domami. Žltá značka vás vyvedie z dediny k smerovníku Biela Ľupča a vedie popri lúkach a oplotenému vodojemu, držíte sa vpravo a vchádzate do lesa. Pri smerovníku Rumanec je stôl s lavičkami, ideálny na občerstvovaciu pauzu. Trasa ponúka pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary, Západné Tatry a Chočské vrchy.  Pri pamätníku padlých vojakov odbočuje do lesa a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury, kde je zrekonštruovaný altánok.

Predná Magura (1171 m n. m.) ponúka parádny výhľad do Liptovskej kotliny, na blízku zalesnenú Ľupčiansku Maguru, hlavný hrebeň Nízkych Tatier či nízkotatranský Salatín. Ideálna trasa pre menšie deti či menej zdatných turistov.

Bezplatné parkovanie je možné v obci alebo pri spomínanom vodojeme. Trasa je dostupná aj autobusovou dopravou, k východiskovému bodu trasy vás dovezie prímestský autobus z Ružomberka alebo z Liptovského Mikuláša.

Na samotnej trase nie sú žiadne horské chaty. Ubytovacie zariadenia sa nachádzajú v obci Partizánska Ľupča, niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom a tiež obľúbená Chata Magurka, ktorá ponúka aj stravovacie možnosti.

Chabenec (1955 m n.m.), majestátny vrch na hrebeni Nízkych Tatier s výhľadmi na všetky strany. Trasa začína v osade Magurka, kde sa v minulosti dolovalo zlato. Okrem tohto vzácneho kovu sa v osade ťažilo aj striebro a antimón. O histórii baníctva sa dozviete aj vďaka náučnému chodníku Magurský zlatý chodník, ktorý bude určite baviť aj deti.

Trasa vedie po zelenej značke smerom k sedlu Ďurková, pri smerovníku Nad sedlom pokračujte po červenej značke cez Malý Chabenec až na vrchol Chabenec. Po užití si výhľadov sa vrátite po rovnakej trase do osady Magurka. Prípadne sa dá trasa predĺžiť so zastávkou na Útulni Ďurková, ktorá sa nachádza v blízkosti Chabenca a je obľúbenou zastávkou počas hrebeňovky Nízkych Tatier.

Bezplatné parkovanie je možné v osade Magurka, no treba sa pripraviť na horší prístup do osady. Cesta je úzka a v zime často zľadovatená.

Obľúbená chata Magurka priamo v osade ponúka ubytovanie aj chutnú kuchyňu. Útočisko na prespatie ponúka aj Útulňa Ďurková, ktorú využívajú hojne turisti pri prechode hrebeňom Nízkych Tatier. Útulňa sa nachádza pod sedlom, takže treba zísť niekoľko výškových metrov z trasy, ale občerstvenie a atmosféra stojí za to. Niekoľko kilometrov ďalej je rekreačný areál Železnô s ubytovacími možnosťami a príjemným bufetom.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 15 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Jedna z naj ciest v Komjatnej. Začína asi 10 metrovým kútom po ktorom sa dostaneme na oddychovú policu. Pokračuje ťažko oblou hranou po ktorom sa prehupne do záverečnej platne. Veľmi vzdušná vytrvalostná cesta.

Prístup: 15 min.

Z Ružomberka, cestou na Dolný Kubín, odbočíme do dediny Komjatná. Po asi 2 km vychádzame na kopec pod ktorým sa nachádza čast zvaná Studničná. Auto zaparkujeme na tomto kopčeku, hneď pri kaplnke, ktorá stojí vedľa cesty. Odtiaľto ďalej pešo po poľnej ceste smerom nad Komjatnú. Prejdeme lúku a strmým krátkym výšvihom prídeme k lesu. Tu odbočíme vľavo do lesa po výraznom vychodenom chodníku. Po asi 5 minútach prídeme k vrcholu brala. Odtiaľto vedie chodník z obidvoch strán dolu pod skaly.

Popis: 11 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.
Pekná cesta na zoznámenie sa s oblasťou. Cesta končí v pohodlnom štande, z ktorého sa dá ďalej pokračovať do cesty Zuzkina za VI. Pozor na krátke lano! Cesta je pomenovaná po televíznej relácii Televíkend, v ktorej sa táto cesta liezla.

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 12 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Krásna dlhá vytrvalostná cesta, ktorá na začiatku potrápi prsty a na záver preverí vytrvalosť

Prístup: 15 min.

Z diaľnice D1 výjazd na Liptovský Ján. Prejdeme dedinou a po vstupe do Jánskej doliny prechádzame popri termálnom kúpalisku a kolibe Strachanovka. Po pravej strane míňame hotel Bystrá a na najbližšej odbočke, za hotelom vpravo zaparkujeme na parkovisku pri budove vodárne. Odtiaľto ďalej pešo dolinkou popri potoku asi 10 minút. V mieste kde lesná cesta križuje potok, my sa držíme stále po pravej strane a po chodníčku vystúpame 5 min. hore kopcom pod skaly.

Popis: 5 lepených nerezových borhákov + zlaňovacia reťaz.

Pekná, ľahká cesta vhodná pre začiatočníkov na prvý kontakt so skalou.

GPS súradnice Vtáčik: 49.02251, 19.65695

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené, platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

+

exponovaný, ťažký zjazd

vďaka strmému výstupu rýchlo na hrebeni

sneh sa tu drží do neskorej jari

–

v zime často lavinózny

pri severozápadnom prúdení majú žľaby nedostatok snehu

Náučný chodník Demänovská dolina – Na trase Jasná – Tri vody – Luková – Široká dolina – Lúčky sa nachádza 9 informačných tabúľ a lavičky pre príjemný oddych. Prírodno-umelecké prvky po trase rozpovedia viac o drakovi, ktorý údajne žil v okolitých jaskyniach.

NPR Ďumbier – sa rozprestiera a vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Ochrana je zameraná na vysokohorskú krajinu skalných vrchov a žľabov, alpínskych holí, stupňa kosodreviny a horských ihličnatých lesov s rôznorodou faunou a flórou so vzácnymi a s ojedinelými druhmi.

Cesta hrdinov SNP – Červeno značkovaná turistická magistrála európskaho významu pomenovaná na počesť Slovenského národného povstania, ktorej prechod je snom mnohých turistov.

Autobusom: linkové autobusy

Autom: parkovisko Lúčky.

! Pozor parkovacie kapacity môžu byť zaplnené, najmä počas hlavnej sezóny už od skorých ranných hodín.

Viacero súkromných chát priamo v lokalite Lúčky, hotely v stredisku Jasná

Chata Milana Rastislava Štefánika – otvorená denne, celú sezónu, funguje tu kuchyňa, , rovnako aj možnosť ubytovania.

+

vybudovaná infraštruktúra – hotely, parkoviská, reštaurácie

možná doprava skibusom

dlhá sezóna vďaka severnej orientácii

nástup po upravenej zjazdovke od parkoviska

výhľady

–

výstup ( a zjazd) úzkym chodníkom v strednej časti trasy

plné parkoviská, zápchy v hlavnej sezóne

na hrebeni je častý silný vietor

Cieľom je vrchol Ďurkovej v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Samotný vrchol nie je veľmi výrazný, no pre skialpinistov je vyhľadávaný kvôli výhľadom a dobrej dostupnosti z osady Magurka. Ďalším lákadlom je turistická útulňa pod Ďurkovou, ktorá sa nachádza iba necelých 100 výškových metrov pod hrebeňom.

Zjazd z Magurky však nie je vhodný pre začiatočníkov, pretože sa celý  nachádza vo voľnom, neupravenom teréne.

Výstup

Trasa začína priamo v osade Magurka, kde je možné aj parkovať. Nachádza sa vo výške 1035 m n.m. na severnej strane Nízkych Tatier. Takáto poloha je z hľadiska skialpinizmu veľmi výhodná, pretože sa tu sneh udrží dlho a zároveň je odtiaľto blízko na hlavný hrebeň. Samotný výstup na hrebeň je dosť strmý, v číslach je to takmer 600 výškových metrov na menej ako 3 kilometre. Vedie po modrej a následne žltej značke na Zámostskú hoľu (1625 m n.m.).

Spodná časť sa tiahne lesom, no ten postupne redne. Od zhruba 1500 m n.m. už stromov takmer niet. Zo Zámostskej hoľe nasleduje už len mierne stúpanie po červenej značke na Ďurkovú.  Hrebeň poteší krásnymi výhľadmi na Veľkú Fatru a hrebeň Nízkych Tatier. Odtiaľto je možnosť pokračovať ešte ďalších približne 100 výškových metrov v smere nadol na južnú stranu a občerstviť sa v spomínanej útulni.

Zjazd

Prvá časť zjazdu vedie po nezalesnenom hrebeni v miernom sklone. Následne sa zjazd stočí smerom na sever a vedie spočiatku riedkym, postupne hustnúcim lesom naspäť do osady.

Táto trasa nie je veľmi ohrozovaná lavínami, avšak ostatné žľaby z Ďurkovej smerom do doliny Viedenka sú veľmi lavinózne.

Banícka tradícia – Hoci prvé správy o ťažbe zlata v tejto oblasti pochádzajú už okolo roku 1250, v tom období šlo pravdepodobne o ryžovanie zlata z nánosov potoka Ľupčianka. Osada Magurka bola založená ako banícka osada v 14. storočí. Zlato sa dolovalo aj vymývalo ručne, časom pribudli stroje. Samotné bane sa nachádzajú nad Magurkou na severných svahoch Latiborskej hole v nadmorskej výške 1100 až 1400 m n. m..

Autobusom: nie je

Autom: Z Partizánskej Lupče alebo z Liptovskej Lužnej. Ide o cestu veľmi zlej kvality. Do samotnej osady Magurka býva cesta v zime ťažko prejazdná.  Pri veľkom množstve snehu je dobré byť vybavený snehovými reťazami.

Chata Magurka, otvorená denne, s bufetom a kuchyňou. Chata pod Ďurkovou , otvorená denne, s bufetom a kuchyňou – má ale výrazne nižší štandard (spoločné spanie na matracoch).

+

východiskový bod je položený vysoko

rýchly nástup na hrebeň

málo navštevované miesto

–

zlá prístupová cesta

bez autobusových spojení

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené,platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

+

dlhý  zjazd

výhľady

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky  počas takmer celej sezóny

–

dlhý výstup

zriedkavé autobusové spojenie

vysoká návštevnosť

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Autobusom: Zastávka v doline, autobus zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy, nestrážené

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s rozsiahlou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou

Žiarska chata – odporúčame zarezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často zarezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

+

plnohodnotná vysokohorská túra

výhľady na Liptov i Oravu

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky takmer počas celej sezóny

–

zriedkavé autobusové spojenie

spodná časť trasy je bohato navštevovaná turistami, aj pešími

Ferrata Dve veže  sa nachádza sa v obci Liptovské Revúce-Záhorovo. Pozostáva z dvoch dominantných a jednej vedľajšej, menšej skalnej veže, ktoré sú prepojené lanovými mostíkmi. So začiatkom v nadmorskej výške 800 m n. m. návštevníci zdolávajú časti trasy s  obtiažnosťami úrovní B, C až D, s prevýšením jednotlivých ciest od 20 do 70 metrov.

Tí, ktorí si netrúfajú liezť po adrenalínových trasách sa môžu dostať na výhľad z Dvoch veží tradičným turistickým náučným chodníkom.

Náučný chodník Čierny Kameň sa nachádza v strednej časti Liptovských Revúc.  9,5 km dlhý chodník (priemerne zdatný turista by ho mal zvládnuť za cca 5 hodín) s ôsmimi zastávkami návštevníka informuje o faune a flóre v národnom parku Veľká Fatra, NPR Čierny Kameň, ale aj o miestnej histórii počas Slovenského národného povstania, či  salašníctve v tejto lokalite. Je obojsmerný, okružný, letný aj zimný a vinie sa  po trase červenej, zelenej a žltej turistickej značky.

Autobusom: zastávka linkového autobusu z Ružomberka

Autom: Priamo z obce Liptovské Revúce, časť Vyšná Revúca.

Chata pod Borišovom, ubytovanie v súkromí v obci Liptovské Revúce.

+

príjemná bezpečná túra

vhodná aj pre začiatočníkov

nižšia návštevnosť v porovnaní s inými túrami

–

nízka nadmorská výška

potreba vhodných snehových podmienok

Náučný chodník Demänovská dolina – Na trase Jasná – Tri vody – Luková – Široká dolina – Lúčky sa nachádza 9 informačných tabúľ a lavičky pre príjemný oddych. Prírodno-umelecké prvky po trase rozpovedia viac o drakovi, ktorý údajne žil v okolitých jaskyniach.

Autobusom: Zastávka hotel Grand

Autom: Neplatené parkoviská priamo na začiatku trasy pred hotelom Liptov, Marmot, Mikulášska chata, prípadne pozdĺžne popri ceste.

! Pozor parkovacie kapacity môžu byť zaplnené, najmä počas hlavnej sezóny už od rána.

Nekonečné, najbližšie sú hotel Liptov, Grand, Marmot, koliba Jasná, Mikulášska chata, Happy end ….

+

vybudovaná infraštruktúra – hotely, parkoviská, reštaurácie

možná doprava skibusom

dlhá sezóna vďaka severnej orientácii

aj napriek blízkosti lyžiarskeho strediska tu nie je veľa turistov

–

výstup ( a zjazd) úzkym chodníkom v strednej časti trasy

plné parkoviská, zápchy v hlavnej sezóne

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené,platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

+

za krátky čas zmena z doliny na vysokohorský terén

výhľady

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky  počas takmer celej sezóny

–

zriedkavé autobusové spojenie

vysoká návštevnosť

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo
Autom: Veľkokapacitné, nestrážené, platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Treba rátať s tým, že hlavne počas víkendov je toto miesto obľúbeným cieľom miestnych aj zahraničných turistov, či už ako konečný bod prechádzky, alebo miesto, kde sa zastavia počas dlhšej túry na okolité vrcholy.

Poznámky a tipy:
+
upravená trasa
výhľady
vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata
dobré snehové podmienky počas takmer celej sezóny
–
zriedkavé autobusové spojenie
vysoká návštevnosť
do chaty nie je možný vstup so psom

Cieľom je vrchol Babiek (1566 mn.m.), ktorý síce nepatrí medzi tie najvyššie, no tým že je vysunutý mimo hlavného hrebeňa, ponúka výhľady na Liptovskú kotlinu, Nízke Tatry, Chočské vrchy a na východ do doliny Parichvost. Svahy Babiek sú trávnaté, s riedkym lesom, čo je pre lyžovanie ideálne. Výhodou je, že trasa nie je výrazne ohrozovaná lavínami. Dá sa bezpečne absolvovať aj pri zhoršených podmienkach, napríklad aj v prípade zvýšeného lavínového nebezpečenstva (3. stupeň z 5).

Okolie Babiek a Červenca je pre skialpinistov obľúbenou lokalitou. Stopa je tu natiahnutá takmer vždy. Výstup začína na parkovisku v Bobroveckej Vápenici. Parkovisko je položené relatívne nízko, vo výške cca 750 m n.m. Počas slabších zím alebo na začiatku sezóny sa kvôli nedostatku snehu nedá vždy začať šliapať na pásoch hneď z parkoviska. V prípade dostatku snehu sa dá celá túra absolvovať na pásoch, mačky nie sú potrebné.

Prvá časť výstupu vedie po lúke a po asi 500 metroch vedie do lesa. Začiatok výšľapu v lese je strmý, no postupne sa trasa pripojí na lesnú cestu, po ktorej je už výstup príjemný a mierny.

Po asi dvoch kilometroch sa objaví odpočívadlo, zároveň aj križovatka chodníkov. Vľavo  smer Babky, vpravo pokračuje lesná cesta na Chatu na Červenci. Od odpočívadla trasa na Babky kopíruje letný turistický chodník. Ide o najproblematickejší úsek výstupu, vzhľadom na to, že sklon chodníka sa zvyšuje a priesek medzi stromami je úzky.

Záverečná pasáž je už nad pásmom lesa, objavia sa výhľady. Skialpinistická stopa vedie často v ľavej časti, pretože na hrebeni je veterno a nízke stromy ponúkajú príjemné závetrie. Vrchol býva často vyfúkaný, ale poskytuje dostatok miesta na prezutie. Pri nedostatku času či síl je možné výlet skončiť už tu a zlyžovať po výstupovej trase alebo cez lesíky a rúbaniská späť ku autu. Za dobrých snehových podmienok, hlavne v prašane, to vie byť skvelá lyžovačka.

Trasa ale pokračuje smer Chata pod Náružím (Červenec). Po krátkom, miernom zjazde na pásoch po hrebeni, čaká už len  jeden kopček na Malú Kopu – vrchol priamo nad Chatou. Tu je potrebné prezuť pásy.

Vedie z Malej kopy cez riedku kosodrevinu priamo k chate. Sklon presahuje 30°. Nie je síce dlhý, ale dá sa tu užiť lyžovačka hlavne pri dostaku snehu, keď je inde zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Príjemným spestrením je zastaviť sa a občerstviť na chate. Od samotnej chaty nasleduje už iba jednoduchý zjazd po lesnej ceste späť k autu. Zjazdy tu nie sú veľmi náročné a väčšinu sezóny by ich mal zvládnuť aj slabší lyžiar.

Partizánsky bunker z obdobia 2.svetovej vojny – Nachádza sa zhruba v strede výstupu po lesnej ceste po pravej strane. Ide o skalný previs, v ktorom v zime 1945 osem mužov z Bobrovca prežilo niekoľko týždňov počas 2. svetovej vojny.

NPR Sokol – Mních –  Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov viazané na skalnatý reliéf a vápencové podložie.

Amatérske lyžiarske preteky Cena Červenca – konajú sa v prvý marcový víkend (sobota) od roku 1970. Štart je na Veľkej kope a cieľ pri chate. Toto podujatie má nielen športový, ale aj spoločenský rozmer s výbornou atmosférou lokálneho preteku.

Autobusom: Zastávka Jalovec

Autom: Neplatené parkovisko priamo na začiatku trasy, pozor, vedie sem cesta 3.triedy, v zime slabšie udržiavaná, môžu prekvapiť záveje

Chata pod Náružím ( Chata na Červenci) – kuchyňa tu nefunguje, služby sú obmedzené na bufet s nápojmi a drobným občerstvením.

Chata ponúka možnosť ubytovania v nižšom štandarde bez elektriny či sprchy. Ohľadom rezervácie nocľahu je vhodné informovať s časovým predstihom. Pozor, nie je možná platba kartou. Chata je otvorená počas všetkých víkendov a sviatkov.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Mních, či bohatá ponuka ubytovania v súkromí v obci Bobrovec, či okolitých obciach.

+

výhľady

prívetivosť a bezpečnosť trasy

infraštruktúra (parkovisko, chata)

–

vysoká návštevnosť

nižšia nadmorská výška – kratšia sezóna, pri slabších zimách hrozí nedostatok snehu

Útulná chata vo Veľkej Fatre situovaná medzi vrchmi Ploská a Borišov. Je veľmi dobre vybavená, má celoročnú prevádzku so širokou ponukou občerstvenia a kapacitu pre viac ako 20 osôb. Chata sa nachádza na križovatke viacerých chodníkov. Je prístupná z Ľubochnianskej doliny, z Liptovských Revúc, ale aj pri prechode Veľkofatranskou magistrálou či pri hrebeňovkách. Pri výstupe z Liptovských Revúc môžete vyštartovať z Vyšnej ale aj Strednej Revúce. Trasa naspäť môže viesť aj po inej trase, a to cez Močidlo, pričom sa vraciate späť do obce Liptovské Revúce.

Všetkým návštevníkom chaty odporúčame výstup na vrch Borišov (1 509 m n.m.) po žltej značke – z jeho vrcholu sú v prípade priaznivého počasia prekrásne výhľady na veľkú časť Veľkej Fatry a taktiež na Turčiansku kotlinu.

Parkovanie je dostupné v obci Liptovské Revúce. K dispozícii je aj hromadná autobusová doprava do tejto obce, a to z Ružomberka. Zastávka sa nachádza priamo v pri východiskovom bode.

Občerstvenie a stravovanie je dostupné v obci a na chate pod Borišovom. Pri rezervácii treba písať textovú správu, chatár určite odpíše.

Horský hotel Smrekovica je najvýznamnejšia zastávka na turistickej trase liptovskej časti hrebeňovky Veľkej Fatry. Je situovaná medzi vyhliadkovými vrcholmi Skalná Alpa a Malá Smrekovica. K chate sa dá dostať viacerými trasami, najviac je využívaná asfaltová cesta cez Vyšné Matejkovo (po modrej značke) z lokality Podsuchá, ktorá leží na hlavnom cestnom ťahu Donovaly-Ružomberok. Trasa je vhodná ako pre peších, tak pre cyklistov a dá sa po nej ísť aj autom.

Smrekovica má však veľký význam pre turistov prechádzajúcich hrebeňom Veľkej Fatry, a to hlavne vďaka svojej strategickej polohe. Nájdu tu skvelé útočisko pre načerpanie nových síl potrebných na zdolanie hrebeňa Veľkej Fatry.

Parkovanie je bezproblémové a zdarma. K dispozícii je aj hromadná autobusová doprava. Zastávka sa nachádza priamo v Podsuchej, pri motoreste Bodega.

Občerstvenie a stravovanie je dostupné na začiatku trasy v lokalite Podsuchá a potom v samotnej chate Horský hotel Smrekovica.

Dlhoročnou stálicou lyžiarskeho strediska Malinô Brdo je Májekova chata. Chata sa nachádza v krásnom prostredí Veľkej Fatry a nepretržite funguje od svojho vzniku v roku 1968. Poskytuje útulné ubytovanie pre 42 ľudí, stravovanie vo vlastnej reštaurácii a ďalšie služby vrátanie požičovne športového náčinia, či horského vodcu. Chata ťaží zo svojej vynikajúcej polohy, ktorú návštevníci ocenia hlavne v zimnej sezóne.

K Májekovej chate sa dá dostať turistickými chodníkmi z Hrabova ale aj využitím lanovky z Hrabova na Malinô Brdo, ktorá premáva aj počas leta.

Parkovanie v Hrabove je bezproblémové a zdarma. Do lokality premáva mestská hromadná doprava a v sezóne aj skibus.

Občerstvenie a stravovanie je dostupné priamo na Májekovej chate.