Auto nechávame v centre obce na parkovisku pri kostole. Odtiaľto kráčame po asfaltke, čaká nás asi 20 minút k termálnemu jazierku. Cesta je pekná, vľavo za rodinnými domami na nás vykukuje Veľký Choč. Cesta je na môj údiv pomerne frekventovaná, čo sa týka dopravy. Termálne jazierko je asi dosť obľúbené. A veru že tu na úzkej ceste parkuje dosť áut a dokonca karavan.
Pokračujeme peknou dolinou popri potoku, pod vysokými ihličnanmi. Pomaly vyzeráme odbočku doprava hore. Zláka nás lesná cesta, o dve minútky skúmam lúku s chodníkom, ale ešte to nie je ono. Vraciame sa na asfaltku a onedlho odbáčame doprava aj so žltou značkou. Víta nás lesný kolesový traktor a za ním neuveriteľne rozbahnená cesta. Vpravo vidím v lese chodníček, ale nechce sa mi preliezať guľatinu a preskakovať potok, tak ideme po ceste s tým, že uvidíme, kadiaľ pôjde značka.
Chodníček sa stále vinie popri ceste, tak sa operatívne presúvame naň, ale občas mizne, a tak sa predierame cez kríky a opäť sa vraciame na cestu, potom zas na chodník. Do toho na nás sadajú ovady, rýchlo ich zabíjam, ale aj tak štípu.
Blata postupne ubúda, napokon ideme len po lesnej ceste s hlbokými koľajami. Asi po 40 minútach vidíme trávnaté sedlo. Je tu krásne a hneď pookrievame na duši. Vpravo vidím náš kopec, vydáme sa krížom cez lúku k jeho úpätiu a v chládku na lesnom chodníku si rozkladáme menší piknik. Výhľad na Sielnickú horu je krásny. Ešte nás čaká posledný výšľap ku hradu. Cestička cez mladinu je strmá. Pod vrcholom stretávame český pár, ktorý ide tým istým okruhom.
Onedlho vidím prvý hradný múr a sme na najvyššom bode túry. Areál hradu je krásny. Hoci múrov tu veľa neostalo. Z tabule sa dozvedáme, že prvá zmienka o opevnení pochádza z roku 1262. Jeho výhodou z hľadiska obrany bola ťažká dostupnosť. Z južnej a západnej strany bol hrad chránený strmými svahmi, severnú a východnú časť chránilo súvislé skalné bralo Sestrče. Pevnosť mala viacerých majiteľov, posledným bol liptovský a oravský župan Peter Komorovský. Bol tiež jedným z vodcov povstania proti kráľovi Matejovi Korvínovi. Kráľ si moc udržal a kráľovské vojsko v roku 1471 ako odvetu hrad zdemolovalo po základy.
Popreliezame celý hrad krížom-krážom a zložíme sa najvyššom mieste v tieni pod malým ihličnanom. Pofukuje tu vietor a je odtiaľto nádherný výhľad na Liptovskú Maru a Pravnáč.
Dlho sme tu sami, čo ma prekvapuje, je síce uprostred týždňa, ale prázdniny. Onedlho však prichádzajú ďalší turisti, ktorí nás odfotia, a cestou dolu stretávame zo osem ďalších. Prelezieme ešte asi tri komnaty pri hľadaní geoskrýše a potom neradi začíname schádzať dolu.
Hneď pod rebríkom prebieha ťažba, sú tu traktory a lanovka, našťastie nevidieť žiadne rozsiahle rúbaniská a nemusím opäť odpovedať na otázky, že prečo ujovia rúbu pekné stromčeky a robia blato. Dolu ideme zvážnicou, trochu sa zamotáme po zídení z najstrmšieho kopca, nevieme, či doprava alebo doľava. Doľava, teraz sledujeme súbežne žltú aj červenú značku. Privedú nás do sedla pod Kráľovou. Odtiaľto sa pokračuje cez rozsiahlu lúku. Táto časť túry je veľmi krásna.
Pri jazierku sa zdržíme asi pol hodiny. Je tu dosť ľudí, ale všetci sa pomestia. Voda je celkom plytká a príjemne teplá.
Túru hodnotím ako vydarenú, len škoda ťažbou poničenej lesnej cesty. Nasledovníkom odporúčam paralelný lesný chodník a páni lesníci by hádam pri zvážaní dreva po turistickej značke mohli vymyslieť niečo smerom k turistom, najmä v tak navštevovanom regióne. (www.hiking.sk)
Miesto štartu: 49.125907, 19.414413
V obci sa nachádzajú bezplatné parkoviská.
Vlakom alebo autobusom do Ružomberka a potom autobusom z Ružomberka do obce Kalameny
V obci Kalameny alebo blízkej obci Lúčky sa nachádza viacero ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú ubytovanie. Možnosti stravovania sú zabezpečené, či už v lete alebo v zime, v hotelových reštauráciách alebo bufetoch s občerstvením.