Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12. – 15.4.
Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu, ale najlepšie na jar.
Potrebné vybavenie: závisí od podmienok, odporúčame tzv. haršajzne, mačky, čakan – v prípade zľadovatelých podmienok, lavínová výbava je nevyhnutná.
Popis trasy
Cieľom je vrchol medzi Troma kopami a Baníkovom v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Trávnatý vrchol, ktorý na severnej strane susedí so skialpinistickým areálom Zelená dolina na oravskej strane Západných Tatier.
Trasa však vedie v neupravenom voľnom teréne, takže nie je vhodná pre slabých lyžiarov, či začiatočníkov (hlavne v prípade zľadovatelých podmienok).
Výstup
Celá túra sa dá, počas takmer celej sezóny, absolvovať na skialpinistických pásoch. Skialpinistické mačky sú potrebné iba výnimočne, pri veľmi nepriaznivých podmienkach (napr. zľadovatelý povrch snehu).
Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Mierne stúpanie, prvých cca 5 kilometrov vedie cestou na Žiarsku chatu. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Trasa plynule prechádza okolo Žiarskej chaty, ktorá je ideálnou zastávkou na občerstvenie pred náročnejšou (a strmšou) časťou výstupu. Nad chatou je to už voľný neupravený terén, spočiatku mierny so sklonom do 30°. Kľúčové miesto z hľadiska navigácie je v lesíku, vzdialeného od chaty asi 500 metrov. Tu sa cesta rozdeľuje v smere doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde sa nachádza aj hrubá kopa a v smere doprava do Malých Závratov (Plačlivé a Žiarske sedlo).
Po spomínanej križovatke nasleduje strmý úsek pomedzi nízke stromy a kosodrevinu. Tento úsek býva často vyšmýkaný, tvrdý, s tzv. bubnami, a niekedy je práve na tomto mieste potrebné použiť haršajzne. Je tiež úzky, a preto treba dávať pozor aj na lyžiarov, ktorí sa na túru vybrali skôr a už sa vracajú smerom dolu.
Terén sa asi po 500 metroch zmierni a trasa vedie cez tzv. Terasu. Práve nad terasou sa začína oblasť, ktorá býva výraznejšie ohrozovaná lavínami. Výstup vedie vľavo smerom ku meteorologickej stanici Strediska lavínovej prevencie. Od nej pokračuje traverz ešte viac vľavo pod skalnú stienku. Toto miesto tiež môže byť nebezpečné z hľadiska lavín, preto tu treba zvýšiť ostražitosť. Terasa pokračuje smerom do Lúčneho sedla. Ak sú podmienky zlé alebo kondícia nestačí až na samotný vrchol, je možné túru ukončiť už tu, vo výške približne 2050 m n.m.
Zo sedla je to na Hrubú kopu už iba zhruba 200 výškových metrov. Tu bývajú podmienky veľmi rôznorodé, no často práve hrebienok na vrchol býva vyfúkaný až do ľadu alebo tvrdého snehu, takže je často potrebné použiť mačky, ale postupovať peši s lyžami na batohu. Odmenou je výhľad na ďalšie vrcholy Západných Tatier a Liptovskú a Oravskú kotlinu.
Zjazd
Vedie takmer identicky s výstupovou trasou. Mierny zjazd, veľmi príjemný je takmer celý otočený na juh, takže sa tu dá užiť výborná firnová lyžovačka na jar. Prašan však v tejto oblasti nevydrží veľmi dlho. Podmienky môže komplikovať vietor, pretože pri častom severozápadnom vetre sa niekedy vytvárajú nepríjemné snehové dosky.
Hrubá kopa je často lyžovaná. Možno využiť aj variant zlyžovať žlab medzi Hrubou kopou a Troma kopami (tzv. Madajov žľab). Ten je ale výrazne strmší a aj výrazne nebezpečnejší z hľadiska lavín.
Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier – toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.
Medvedia štôlňa – je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.
Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo
Autom: Veľkokapacitné, nestrážené,platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy
Žiarska chata – funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.
Žiarska chata – odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.
V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby – Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.
+
dlhý zjazd
výhľady
vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata
dobré snehové podmienky počas takmer celej sezóny
–
dlhý výstup
zriedkavé autobusové spojenie
vysoká návštevnosť