Postavenie evanjelického kostola v Liptovskom Mikuláši umožnil Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781, na základe ktorého si už aj protestanti smeli stavať murované kostoly, aj keď mimo námestia, bez veže a zvonov. Na jeho vybudovaní sa v rokoch 1783-85 podieľali evanjelici z 13 liptovských obcí.
Jednoduchá klasicistická stavba bez veže slúžila veriacim už takmer sto rokov, keď mesto zasiahol ničivý požiar a poškodil faru aj podkrovie chrámu. Počas obnovy steny kostola nadmurovali a k jeho južnej stene pristavali mohutnú vežu s dôstojným vstupom do chrámu. Trojloďový zaklenutý priestor má nad bočnými loďami rozsiahle empory – chóry, vďaka ktorým patrí mikulášsky kostol s 1700 miestami na sedenie k najväčším evanjelickým kostolom na Slovensku. Interiéru s klasicistickou kazateľnicou dominuje veľký neskorobarokový stĺpový oltár s nadstavcom a bočnými úponkovými „ušami“, ktoré uzatvárajú spodný diel do tvaru kruhu. Vzácny organ na západnej empore pochádza z roku 1892.
Spoznajte históriu a zaujímavosti vzácneho interiéru Evanjelického kostola prostredníctvom audio sprievodcov, fotogalérií a krátkych textov.
❶ Kazateľnicu daroval do kostola v roku 1806 liptovský župan Emerich Pongrácz s manželkou. Ich rodové erby zdobia striešku kazateľnice.
❷ Neskorobarokový oltár (v. 6,5 m) bohato zdobený drevorezbou so zlátenými prvkami. Po stranách obrazu Ukrižovaného Krista sú sochy evanjelistov Matúša a Jána, nad erbom donátora je postava archanjela Michala s diablom pod nohami a symbol Božieho oka.
❸ Mramorová krstiteľnica z roku 1935 s medeným poklopom.
❹ Pamätné tabule venované Jurajovi Janoškovi, M. M. Hodžovi, Jurajovi Tranovskému, Vladimírovi Kunovi a 500. výročiu reformácie.
❺ Pôvodné krištáľové lustre s masívnou mosadznou konštrukciou príliš zaťažujúce klenbu nahradili nové zo slovenského krištáľu.
❻ Empory nad bočnými loďami a na západnej strane (chór).
❼ Pristavaná veža s tromi zvonmi a vstupným portálom.
❽ Pieskovcové sochy Juraja Tranovského a M. M. Hodžu.
❾ Stará fara s expozíciou Tatrín a Žiadosti slovenského národa.
Reformačné myšlienky Martina Luthera sa na začiatku 16. storočia rozšírili aj na územie Liptova. Mikulášske obyvateľstvo oslovili natoľko, že takmer celé prešlo k evanjelickému vierovyznaniu. Dokonca v Kostole sv. Mikuláša, patriacom katolíckej cirkvi, od polovice 16. storočia pôsobili len evanjelickí kazatelia; medzi nimi aj Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka Cithara sanctorum. Keď sa kostol v roku 1680 navrátil katolíckej cirkvi, ďalších sto rokov dochádzali evanjelici na bohoslužby do 8 km vzdialeného kostola v Paludzi. Od roku 1785 má evanjelická obec vlastný kostol, ktorý si postavili veriaci v dnes už historickej časti mesta.
Obnovili si svoj Vrbickosvätomikulášsky zbor a venovali sa činorodej duchovnej práci, charite, školstvu aj kultúre. Ku kostolu postupne pribudla fara, evanjelická škola (dnes sídlo galérie), vydavateľstvo Tranoscius a cirkevný dom. Sformovala sa tu evanjelická štvrť, ktorá sa za pôsobenia M. M. Hodžu stala miestom dejinných udalostí, ako bolo založenie prvého celonárodného kultúrneho spolku Tatrín a zostavenie Žiadostí slovenského národa – prvého politického programu Slovákov. Keď tu r. 1922 vysvätili Juraja Janošku za prvého generálneho biskupa evanjelickej cirkvi, stal sa Mikuláš biskupským sídlom.
Viac o Liptovskom Mikuláši sa dozviete na stránke Mestský turizmus Liptovský Mikuláš.
Opíšte nám svoj zážitok