Evanjelici si svoj cirkevný zbor v Liptovskom Jáne založili už v polovici 16. storočia. Pôvodne využívali gotický kostol, ktorý bol však neskôr evanjelikom odobratý a dnes slúži ako rímskokatolícky kostol. Cirkevný zbor sa opäť obnovil v období jozefínskych reforiem po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II.
Klasicistický kostol postavili na pozemku, kde sa slúžili služby Božie pod šírym nebom, neskôr v dome zemepána Michala Sentivániho. Po vyhlásení Tolerančného patentu položili v roku 1783 základný kameň kostola, ktorý dokončili v roku 1785.
V roku 1907 sa rozšíril požiar, ktorý pôvodný tolerančný kostol na tomto mieste zničil. V roku 1909 ho obnovili podľa projektov Juraja Kossutha, staviteľa z Popradu, ktorý pri obnove použil tvaroslovné prvky novogotického slohu. V novogotickom slohu obnovili aj stĺpový oltár z roku 1902 s obrazom Ukrižovaného Krista. Sieňový priestor kostola je zaklenutý dvoma poľami českej placky a vypĺňajú ho betónové empory. Pred kostol postavili novogotickú vežu s ihlancovitou strechou. Oltár a kazateľnica, diela svätojánskeho stolára Andreja Melichara, sú kópiou oltára a kazateľnice z kostola v rumunskom Arade.
Na budove evanjelickej fary, ktorá je v susedstve kostola, sú umiestnené dve pamätné tabule, ktoré pripomínajú účinkovanie farárov v cirkevnom zbore: otca štúrovského básnika Janka Kalinčiaka Jána Kalinčiaka st., a tiež Jána Čajaka nájsť.
Opíšte nám svoj zážitok