Galéria Ľudovíta Fullu

Budovu postavili na deponovanie a prezentovanie výtvarných prác, ktoré Slovenskej národnej galérii daroval Ľudovít Fulla (1902 – 1980), jeden z mimoriadnych zjavov slovenského výtvarného umenia, výrazne nadväzujúci na moderné európske výtvarné prúdy. Všestranne nadaný umelec, maliar, grafik, ilustrátor, tvorca monumentálno-dekoratívnych diel, scénických návrhov a pedagóg, tu prežil posledné roky svojho života. Projekt vypracoval arch. Hatala podľa ideového návrhu arch. M. Kusého (1964 – 65). Galéria zahájila svoju činnosť v roku 1969.

Návštevníci si môžu prezrieť stálu expozíciu maľby, grafiky, kresby, ilustrácií, tapisérií a úžitkového umenia. Sprístupnený je aj ateliér a pracovňa majstra. SNG tu usporadúva aj prechodné výstavy a každoročne organizuje prehliadky diel laureátov Ceny Ľ. Fullu a štipendistov Ľ. Fullu. Galéria ponúka návšteníkom kultúrne programy o živote a diele tejto významnej osobnosti slovenskej moderny, ako aj koncerty vážnej hudby a kultúrne programy pre širokú verejnosť. Galéria poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc.

Expozície

Po súbornej výstave diela Ľudovíta Fullu v Bratislave (2002) predstavuje SNG v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku novú stálu expozíciu života a diela umelca postavenú na dielach, ktoré Fulla daroval štátu a ktoré sa stali základom jeho galérie. Ľudovít Fulla (1902–1980) jedinečným spôsobom spojil podnety európskeho avantgardného maliarstva s inšpiráciami slovenským ľudovým umením, ikonopisnou maľbou, detským výtvarným prejavom. Výsledkom bol originálny a autentický výtvarný jazyk, ktorý sa vyznačoval syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Študoval na VŠUP v Prahe (1922–1927, prof. Hofbauer, Kysela). Po roku 1927 pôsobil pedagogicky na Slovensku, v rokoch 1929–1939 ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, progresívnej a ideami blízkej nemeckému Bauhausu. Do tohto obdobia spadá aj jeho plodná spolupráca s Mikulášom Galandom nad prvým a jediným manifestom slovenského moderného maliarstva Súkromné listy. Za obraz Pieseň a práca získal roku 1937 Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. V rokoch 1949–1952 bol vedúcim oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ musel z politických dôvodov odísť. V rokoch 1956–1962 žil v Žiline, kde si zriadil osobnú galériu. Od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. V rokoch 1966 a 1977 daroval štátu rozsiahlu časť svojho diela ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená roku 1969). Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, scénografii a knižnej ilustrácii.

Okrem expozície je sprístupnený aj ateliér a pracovňa majstra.