25% ZĽAVA z ceny vstupného do expozícií.
Jednotné vstupné do všetkých expozícií v lokalite UNESCO – Vlkolínec.
Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád Vlkolínec. Obec Vlkolínec zapísali 11. decembra v roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zapísanie do zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít, ktoré vyžadujú ochranu v prospech celého ľudstva.
Obec Vlkolínec, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1461, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.
Vo Vlkolínci akoby zastal čas, všetko je tu zachované takmer v takej forme, ako to bolo v polovici minulého storočia. Jedinečnosťou Vlkolínca je tiež to, že v tejto drevenej osade stále žije niekoľko stálych obyvateľov a ich zloženie je od malých detí až po dôchodcov. Okrem atmosféry zrubovej osady si vo Vlkolínci môžete pozrieť expozície, ktoré sú tu zriadené pre návštevníkov a milovníkov histórie či architektúry, alebo sa vybrať objavovať okolitú prírodu blízkeho okolia.
História obce
Obec Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875. Druhá ulica smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1 099 m).
V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty Vlkolínca – zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.
Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom – jedna z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané. Žije tu 30 obyvateľov, takže návštevníci sa musia uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér.
NOVINKA vo vyberaní vstupného!
Od 1. 5.2024 platí jednotné vstupné do všetkých expozícií v lokalite UNESCO – Vlkolínec: Roľnícky dom + humno, Ľudový dom + koliba, Galéria – škola, sýpka. Medzi architektonicky zachovalé dominanty patria objekty – drevená zvonica, rumpálová studňa, kostol. V cene je zahrnuté aj parkovné na odstavných plochách pod osadou a sprievodcovské služby počas letnej sezóny.
Expozície:
Expozíciu tvorí tradičný vlkolínsky dom roľníckej rodiny, v ktorom sa nachádza expozícia tradičného bývania a života vo Vlkolínci, ktorý je charakteristický aj pre iné horské oblasti severného Slovenska. Súčasťou expozície sú aj hospodárske budovy, v ktorých nájdete diela remeselníkov a umelcov spolu s časťou expozície venovanej poľnohospodárstvu.
Expozícia je prístupná celoročne.
Expozícia vznikla ako reprezentačný priestor na propagáciu Vlkolínca a UNESCO pamiatok na Slovensku. Návštevník v nej môže vidieť vystavené diela maliarov, fotografov a ľudových umelcov.
NOVINKA! Spodnú časť priestorov tvorí expozícia Vlkolínec vo filme.
Expozícia Pátra Pavla Horského
Expozícia venovaná miestnemu rodákovi – Pátrovi Pavlovi Horskému, ktorý sa narodil a vyrastal vo Vlkolínci. Po maturite vstúpil do Noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku v roku 1950 bol tajne vysvätený za kňaza. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol pre svoju vieru režimom prenasledovaný, odsúdený a uväznený. Po prepustení sa v roku 1961 vrátil do rodnej dediny. Pracoval ako opravár rádií, neskôr dostal štátny súhlas pre pastoráciou na Vlkolínci. Ako duchovný pastier bol obyvateľom Vlkolínca vždy pevnou oporou.
Expozícia je prístupná celoročne.
Pôvodne miesto na uskladňovanie obilia a úrody. Sýpka z roku 1837. Obnova národnej kultúrnej pamiatky sýpka – kamenná vo Vlkolínci realizovaná koncom roka 2013 vytvorila revitalizáciou priestor pre účely malej galérie.
Kostol vo Vlkolínci je pre návštevníkov prístupný formou sprístupnenej predsiene, z ktorej je možnosť nahliadnuť do interiéru kostola. Kostol bol postavený v roku 1875 a v minulosti slúžil okrem bohoslužobných účelov aj na kultúrne účely.
Expozícia je prístupná počas hlavnej turistickej sezóny a počas bohoslužieb.
Galéria je umiestnená v budove bývalej školy a nachádzajú sa v nej diela ľudových umelcov, remeselníkov a maliarov.
Expozícia je súkromná a prístupná najmä v hlavnej turistickej sezóne.
Audiosprievodca Vlkolíncom
kedykoľvek
Sprievodcovské služby
júl – august denne 11:00 a 14:00.
Opíšte nám svoj zážitok