Andrej Hlinka bol národovedec, politik, publicista a prekladateľ. Pochádzal z rodiny pltníckeho faktora a mal osem súrodencov. Základné vzdelanie získal v rodnej Černovej. Potom študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, kde v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. V rokoch 1881 – 1883 študoval na vyššom gymnáziu v Levoči. V roku 1883 ho prijali za klerika seminára v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 19. 6. 1889.
Zomrel po ťažkej chorobe, jeho telesné pozostatky boli najprv uložené na ružomberskom cintoríne a 31. 10. 1938 slávnostne prenesené do mauzólea pri ružomberskom farskom kostole. Pred príchodom Červenej armády ich v marci 1945 odviezli na neznáme miesto na Slovensku.
Mauzóleum Andreja Hlinku
S menom Andreja Hlinku sa spája existencia významnej pamiatky v meste Ružomberok, ktorú predstavuje jeho mauzóleum – národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky.
Pôvodná myšlienka výstavby v r. 1938 bola pamätník padlým 1. svetovej vojne. Po smrti Andreja Hlinku vtedajšie obecné zastupiteľstvo pod vedením Antona Mederlyho, starostu Ružomberka, prijalo návrh na vybudovanie Mauzólea Andreja Hlinku.
Stavba je orientovaná tak, aby bola súčasťou hlavného námestia s kostolom sv. Ondreja a priľahlou farou, na ktorej Andrej Hlinka pôsobil. Interiér mauzólea bol pôvodne rozdelený na dve časti, ktoré sa však vzájomne opticky prelínali a vytvárali dojem spojitosti. Prvú časť tvorila vstupná kaplnka s oltárom Panny Márie a erbom mesta. Naľavo bol umiestnený sarkofág z čierneho ónyxového kameňa, nad ktorým sa vynímal slovenský znak s nápisom. Priestor vonkajšej čelnej steny mauzólea vypĺňali pamätné tabule – prvá s vytesaným zákonom o zásluhách Andreja Hlinku z apríla 1939 a druhá s menoslovom padlých Ružomberčanov v prvej svetovej vojne. Dňa 31. októbra sa konalo slávnostné prenesenie Hlinkových telesných pozostatkov z mestského cintorína do mauzólea.
V roku 1945 bolo telo Andreja Hlinku prevezené na bezpečné miesto. O jeho osudoch v povojnovom období za éry socializmu sa nezachovali dostatočne hodnoverné informácie. Hoci o ňom kolovali rôzne chýry a legendy, pátranie po telesných pozostatkoch doposiaľ neprinieslo žiadne pozitívne výsledky.
V súčasnosti sa vo vnútornej časti mauzólea nachádza originálna presklená rakva Andreja Hlinku s badateľnou stopou po priestrele, ktorý pochádza pravdepodobne z čias jej prechodného pobytu v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. Posledné úpravy fasády sa realizovali v roku 2007 pred spomienkovou akciou na storočnicu černovskej tragédie. Na priečelie stavby bol inštalovaný nový informačný panel pre turistov vo viacerých jazykových mutáciách. Mauzóleum patrí v súčasnosti medzi najvýraznejšie kultúrno-architektonické dominanty Ružomberka.
Kostol sv. Ondreja
Andrej Hlinka bol zvolený za ružomberského farára v roku 1905 a až do svojej smrti tu vysluhoval bohoslužby.
Mestský úrad
v minulosti tu bola umiestnená rímskokatolícka fara, na ktorej Andrej Hlinka žil od roku 1905 až do svojej smrti 1938.
Ďalšie miesta spojené s osobou A. Hlinku
Gymnázium sv. Andreja – A. Hlinka výrazne finančne prispel na výstavbu budovy
Bývalé piaristické gymnázium, kláštor, kostol – kostol a kláštor sa v roku 1922 stal majetkom jezuitov, ktorých pozvali do Ružomberka spišský biskup Ján Vojtaššák spolu s Andrejom Hlinkom
Detský domov – A. Hlinka daroval finančné prostriedky na výstavbu budovy
Liptovské múzeum – nachádza sa tu stála expozícia Andreja Hlinku
Kultúrny dom Andreja Hlinku – na stavbu boli použité finančné prostriedky zo zbierok amerických Slovákov a výnosy z mejetku Andreja Hlinku
Kostol Ružencovej Panny Márie – kostol posvätený A. Hlinkom v roku 1910
Pomník obetiam Černovskej tragédie – pomník odhalili v roku 1932 za účasti širokej verejnosti, Andreja Hlinku a zástupcov Slovenskej ligy a Matice slovenskej
Rodný dom A. Hlinku – v dome je inštalovaná historická expozícia zo života a diela A. Hlinku a obyvateľov Černovej
Miesto streľby – miesto Černovskej tragédie, kde sa v roku 1907 zhromaždili nespokojní Černovčania z protestu proti zákazu účasti A. Hlinku na posviacke kostola. Uhorskí žandári zastrelili 15 obyvateľov.
Opíšte nám svoj zážitok